Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kráľov obľúbenec: daňové raje fungovali na našom území už v stredoveku

12.09.2017 Niet pochýb o tom, že väčšina ľudí by po otázke, kto najviac preslávil Spiš, vyslovila meno Majstra Pavla z Levoče. Historik Miroslav Števík (51) však prekvapujúco dáva na porovnateľnú pozíciu ešte jedno meno – Majster Konrád.
Kráľov obľúbenec: daňové raje fungovali na našom území už v stredoveku
6 fotografií v galérii
Majster Konrád sa po ponuke panovníka usadil v Iglove, dnešnej Spišskej Novej Vsi.
Autor fotografie: Reprofoto: Peter Ličák

Historik z Múzea Spiša, v Spišskej Novej Vsi, napriek svojmu názoru vôbec nespochybňuje fakt, že autor najvyššieho dreveného oltára na svete, obdivovaného v levočskom Kostole svätého Jakuba, rozhodne patrí k najvýznamnejším osobnostiam umenia svojich čias, a to v celoeurópskom kontexte.

„Toto je skrátka nespochybniteľné. No už málo sa vie, že v stredoveku pôsobil na Spiši aj iný majster porovnateľných kvalít, akurát vynikal v inej činnosti. Kým Majster Pavol vo svojej dielni na levočskom námestí menil drevo na unikátne sochy svätcov, Majster Konrád čaroval s kovom. A to, že sa o ňom toľko nehovorí, ako o slávnom rezbárovi, je aj vinou nás – historikov.

Akosi sme tohto geniálneho zvonolejára nezaslúžene nechali v tieni Majstra Pavla. Ja si však myslím, a nie som v tomto názore osamotený, že v stredoeurópskom priestore preslávil Spiš Majster Konrád nemenej ako Majster Pavol,“ prezentuje svoje pevné presvedčenie spišský historik.

Zvony proti zlým duchom

Svojím výskumom potvrdzuje tieto slová aj známy slovenský kampanológ Juraj Spiritza, ktorý okrem iných publikácií vydal aj Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí.

Kampanológia, ktorej sa tento historik venuje celý život, je málo známou pomocnou historickou vedou zaoberajúcou sa dejinami, funkciou, akustikou, výzdobou a metódami výroby zvonov.

Na území dnešného Slovenska odlievalo zvony v 14. až 19. storočí 211 zvonolejárov. Meno ich prvého a najslávnejšieho majstra pochádza z Iglova, dnešnej Spišskej Novej Vsi.

Podobizeň Majstra Konráda z ateliéru Štefana Kovaľa. 6 fotografií v galérii Podobizeň Majstra Konráda z ateliéru Štefana Kovaľa. Zdroj: Peter Ličák

Majster Konrád bol zakladateľom dobre prosperujúcej firmy, ktorá fungovala od roku 1357 do obdobia okolo roku 1527. Preslávená dielňa odliala svoj posledný zvon pred takmer 500 rokmi.

Nad slovenskými mestami a dedinami sa rozlieha hlahol zvonov už deväť storočí. Pre ľudí sa stali nástrojom komunikácie, ich hlas oznamoval dôležité správy.

Kostolné zvony zaháňali búrky, v čase vojen varovali ľudí pred nepriateľom. Zvonom sa pripisovala aj zázračná moc – ľudia verili, že ich zvuk dokáže zahnať zlých duchov.

Spočiatku bývali malé, ukované z plechu do valcovitého tvaru podobného včeliemu úľu. Liate zvony sa začali vyrábať až na konci 13. storočia, najčastejšou zliatinou na ich výrobu bol cínový bronz. Aby mali aj zázračnú moc, pridávali zvonolejári do zvonoviny zlato, striebro a niekedy aj šperky.

Prví zvonolejári

Podľa publicistu a spisovateľa literatúry faktu Jána Jančovica prvá písomná zmienka o zvonároch hovorí, že v kláštore v Bzovíku boli po roku 1124 až traja a prvé údaje o odlievaní zvonov na Slovensku pochádzajú z 13. storočia.

V tých časoch boli najvýznamnejšími strediskami Košice a Spišská Nová Ves. Postupne sa výrobcovia zvonov objavili aj v Levoči, Trnave, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Bratislave. Niektorí z nich boli vo vojnových časoch aj „delolejármi“.

„O Majstrovi Konrádovi prezrádzajú historické pramene i archeologické nálezy, že bol nielen najvýznamnejším zvonolejárom svojho obdobia v Uhorskom kráľovstve, ale aj to, že v stredoveku odlial najväčší v súčasnosti známy zvon s váhou 13 ton! Žiaľ, o jeho osobnom živote nevieme nič.

Isté je, že v polovici 14. storočia pozval Majstra Konráda uhorský kráľ Ľudovít Veľký z rodu Anjou do Vyšehradu pri Ostrihome, aby mu odlial veľký zvon. Vyšehrad bol vďaka kráľovi Karolovi Róbertovi, Ľudovítovmu otcovi, v tom čase kráľovským sídlom. V ére vlády tohto slávneho rodu zažilo Uhorské kráľovstvo azda najstabilnejšie obdobie v dejinách,“ načiera do stredovekej histórie Miroslav Števík.

Pre kresťanské krajiny bolo v stredoveku typické, že prvé zvony sa objavili v kláštorných vežiach. Mnísi pomocou nich zvolávali veriacich na bohoslužby, oznamovali, koľká odbila. Vo vojnových rokoch rekvirovali zvony vojská, aby ich kovolejári pretavili na delá. Po skončení vojny ich na znak víťazstva opäť pretavovali na zvony.

Dejiny sú plné príkladov toho, ako sa tie najväčšie zvony stávali symbolom cirkevnej i svetskej moci. Monarchie, biskupstvá, králi, cári i európske metropoly sa predháňali v tom, komu budú vyzváňať najväčšie a najkrajšie zvony.

A veľký zvon túžil mať vo svojom vyšehradskom sídle aj uhorský kráľ Ľudovít Veľký. Jeho túžbu splnil Majster Konrád.

,,Miesto prianí v centre Spišskej Novej Vsi ozvláštnil aj zvon z kostolnej veže v Markušovciach. Je to tiež majstrovské dielo,“ konštatuje historik Miroslav Števík 6 fotografií v galérii ,,Miesto prianí v centre Spišskej Novej Vsi ozvláštnil aj zvon z kostolnej veže v Markušovciach. Je to tiež majstrovské dielo,“ konštatuje historik Miroslav Števík Zdroj: Peter Ličák

Zvon pre kráľa

Historik zo spišskonovoveského múzea pripomína, že vďaka maďarským archeológom sa podarilo pred polstoročím presne lokalizovať zvonolejáreň z roku 1357, v ktorej Konrád odlial zvon pre uhorského kráľa.

Práve tento objav sa stal kľúčom k poznaniu Konrádových diel – zvonov aj krstiteľníc. Reštaurovanie fragmentov nájdených pri výskume majstrovej zvonolejárne umožnilo vytvoriť teoretickú rekonštrukciu zvona odliateho pre panovníka.

„Treba dodať, že výsledky bádania boli veľmi prekvapujúce. Pri rekonštrukcii sa ukázalo, že Konrádov kráľovský zvon mal výšku 300 centimetrov, dolný priemer 280 centimetrov a jeho váha sa približovala k 13 tonám! Dodnes nie je známe, že by bol v stredovekej Európe odliaty väčší zvon,“ uvádza Miroslav Števík.

Jeho Veličenstvo Ľudovít Veľký sa za unikátny zvon Konrádovi a jeho bratom Jánovi a Mikulášovi, ktorí mu pomáhali, veľkoryso odvďačil. Ako stojí v historických záznamoch, kráľ prijal troch bratov medzi svojich familiárov a umožnil im usadiť sa kdekoľvek v Uhorskom kráľovstve.

Pridal aj bonus – zo svojich domov a kúrií nemuseli platiť dane ani žiadne iné poplatky. Tak to stojí čierne na bielom na listine z roku 1357 podpísanej štedrým panovníkom. Daňové raje nie sú výmyslom dneška, fungovali už v stredoveku.

Miesto prianí

„Po kráľovej ponuke sa Majster Konrád rozhodol usadiť na Spiši, kde v tom čase existovala najrozsiahlejšia sieť sídiel mestského charakteru v strednej Európe. Väčšina z nich bola súčasťou známej Provincie XXIV spišských miest, vrátane Iglova, dnešnej Spišskej Novej Vsi, ktorý si vybral za svoj domov. Podľa niektorých náznakov a indícií mal svoju slávnu dielňu v blízkosti niekdajšej Rožňavskej ulice.

Iglov si nevybral náhodou, rozhodlo to, že s mestom bola spätá stáročná tradícia ťažby a spracovania rúd, najmä železných a medených. Na výrobu zvonov i krstiteľníc do kostolov používal Konrád zliatinu medi a cínu a v Iglove našiel vynikajúce podmienky pre svoje umelecké remeslo,“ konštatuje historik z Múzea Spiša.

Spišskonovoveský primátor Ján Volný s potešením hovorí, že najnavštevovanejším miestom metropoly Spiša je dnes Miesto prianí s malým aj veľkým zvonom a podobizňou Majstra Konráda z vyšnoružbašského ateliéru akademického sochára Štefana Kovaľa.

Lenže na pamätnej tabuli je meno Konrád Gaal. Ako nám o tejto malej záhade povedal historik Miroslav Števík, ide o chybný údaj, ktorý sa zrodil pri nesprávnej interpretácii historickej listiny.

Starší bádatelia prisúdili priezvisko, ktoré patrilo mešťanovi Salomonovi Gaalovi, slávnemu kráľovskému zvonolejárovi.

Vďaka spolupráci slovenských a maďarských kampanológov, a fragmentom dekoračných motívov a matríc, nájdených pri archeologickom výskume vo Vyšehrade, sa podarilo odborníkom určiť diela vysokej umeleckej hodnoty z kovolejárskej dielne Majstra Konráda.

Dnes sa stopercentne vie, že jeho zvony boli odliate pre veže kostolov v Spišskej Sobote, Kysaku a v poľskej dedine Nižné Lapše, Konrádove krstiteľnice sú v kostoloch v Gelnici a Podolínci. Slávny majster mal aj svojich nasledovníkov, ktorí odliali dva zvony pre Kostol Panny Márie v Krakove.

„Znamená to, že v stredoveku boli naši zvonolejári vysoko uznávaní aj v Poľskom kráľovstve, vrátane sídla jeho kráľov. Aj to svedčí o vysokej umeleckej úrovni spišských majstrov, ktorých slávu položil práve Majster Konrád. Žiaľ, s koncom stredoveku sa skončila aj táto éra iglovského zvonolejárstva trvajúca približne 170 rokov.

Hoci Spišská Nová Ves bola po dlhé stáročia sídlom mnohých uznávaných cechov, žiadne remeslo nepreslávilo toto mesto v Európe tak, ako sa to podarilo kráľovskému Majstrovi Konrádovi a jeho nasledovníkom,“ konštatuje historik Miroslav Števík.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×