Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Macedónčania našli na Slovensku bezpečie, na ich zmrzlinu čakal polhodinový rad

10.09.2017 „Neviem, neviem, či o nás ešte možno hovoriť ako o cudzincoch, keď môj dedo prišiel na Slovensko už v roku 1933,“ predostrel svoje argumenty Ilber Vaiti (47), rodák z macedónskej dedinky Vrutok.
Macedónčania našli na Slovensku bezpečie, na ich zmrzlinu čakal polhodinový rad
5 fotografií v galérii
Zákusky do svojich dvoch cukrární si rodina vyrába sama. Do pečenia sa zapája aj šéf...
Autor fotografie: Peter Ličák

V tom zlom čase, poznačenom aj tam dole na Balkáne veľkou hospodárskou krízou, bolo dnešné Macedónsko už súčasťou Juhoslávie, hornatá krajina bola na mapách označená ako Vardarská bánovina.

Starý otec Ilbera Vaitiho pendloval medzi Košicami a Michalovcami, keď ho po vypuknutí druhej svetovej vojny navliekli do vojenského mundúra, stal sa na vojenskom letisku za Prešovom osobným šoférom leteckého dôstojníka.

„Dedo s nostalgiou spomínal, že v našom kraji pri meste Gostivar sa v medzivojnových rokoch žilo veľmi ťažko, preto skúsil, či sa nedá lepšie prežiť na Slovensku. Mal šťastie, že poznal tajomstvo výroby balkánskej zmrzliny, tak si otvoril už v tridsiatych rokoch minulého storočia dva stánky v Košiciach a Michalovciach. A v roku 1968 si otvoril stánok so zmrzlinou aj vo vestibule prešovského krytého kúpaliska. Dlho s hrdosťou spomínal na to, ako sa na jeho zmrzlinu stálo v stometrovom rade aj pol hodiny,“ vraví pán Vaiti, ktorý sa po príchode na východné Slovensko nespreneveril rodinnej tradícii založenej pred vyše osemdesiatimi rokmi jeho starým otcom.

Pod prísahou môžem potvrdiť, že starý otec pána Vaitiho nezveličoval, s tou jeho božskou zmrzlinou bolo presne tak, ako vravel svojmu vnukovi. Na jeho balkánsku zmrzlinu som so spolužiakmi z neďalekej stavebnej priemyslovky neraz trpezlivo čakal aj vyše pol hodiny.

Tá z neďalekej cukrárne mestského komunálu, kde končieval rad, bola v porovnaní so zmrazeným zázrakom macedónskeho zmrzlinára iba zafarbená voda. Preto sa nikomu nelenilo vystáť si ten dlhý „šór“.

Dedo bol šťastný

Vnuk zmrzlinára, ktorý prvý predviedol Prešovčanom, akú chuť má mať dobrá zmrzlina, sa vydal po stopách starého otca začiatkom deväťdesiatych rokov. Najprv prišiel do metropoly Šariša sám, po roku sa k nemu pridala manželka Miradie, tu sa im narodili dve dcéry a syn, ktorý je dnes otcovou pravou rukou.

„Najťažšie pre nás bolo zvládnuť slovenčinu, vy si to neuvedomujete, ale pre cudzincov je to dosť ťažká reč, žijem tu štvrť storočia, ale na niektorých slovách si furt idem vylámať jazyk,“ priznáva s úsmevom sympatický Macedónčan.

V rodnej dedine zmrzlinára sa roľníci živili a stále živia pestovaním obilia. 5 fotografií v galérii V rodnej dedine zmrzlinára sa roľníci živili a stále živia pestovaním obilia. Zdroj: Getty Images

Počiatočné problémy berie tak, že ťažkosti so slovenčinou boli iba povinnou daňou za to, že sa tu mohli usadiť, že ich ľudia prijali. Lebo k začiatkom v inom kúte sveta patria nielen nádej na lepší život a veľké očakávania, ale aj problémy.

Vrutok, rodná dedina Ilbera Vaitiho, je obklopená poľami a zalesnenými kopcami, a tak ako všetkých dedinčanov, aj jeho rodinu živila práca na poli.

Rodinné hospodárstvo viedli starí rodičia, podobne ako ostatní roľníci sa venovali pestovaniu obilia, hlavný príjem roľníckych rodín pochádza práve z jeho predaja. V oblastiach s miernejším podnebím pestujú namiesto obilia bavlník, ryžu, tabak.

„Najmä dedo bol veľmi spokojný, že idem v jeho stopách na Slovensko, od začiatku mi držal palce, aby som tu dobre pochodil. Jeho túžba sa naplnila, dnes by sme Slovensko nemenili za inú krajinu. Už rok po mojom príchode sme si na námestí v Sabinove otvorili ‚sladkarnicu‘, teda cukráreň, ďalšiu máme na prešovskom Sídlisku III a v mestečku Lipany má naša rodinná firma stánok so zmrzlinou.

Občas si nechtiac vypočujem našich zákazníkov, ako sa nad šálkou kávy sťažujú na to či ono, dumajú, že lepšie by sa im žilo v Nemecku, Rakúsku, v Amerike. Nie veľmi tomu rozumiem, možno som len tolerantnejší k chybám iných.

Za tie roky, čo tu žijem so svojou rodinou, môžem s čistým svedomím povedať, že sa nám tu dobre pracuje, podniká, ľudia už neobracajú trikrát v rukách každé euro. A doprajú si možno aj viac, ako je zvykom v iných krajinách. A zlé to nie je ani s byrokraciou, ja som sa s ňou ešte nestretol, ani so sekírovaním zo strany úradov. Možno mám len viac šťastia ako iní,“ komentuje svoje skúsenosti so životom na Slovensku Ilber Vaiti.

Mám jasnú predstavu o vláde, ale ešte nedozrel čas

Hosťom relácie Fair Play s Michalom Kovačičom bol predseda strany SaS Richard Sulík.

Vianoce v domovine

Aj keď sa Vaitiovci cítia na Slovensku už ako starousadlíci, starostlivo, ba až úzkostlivo si pestujú väzby a vzťahy s rodným krajom, so širokým príbuzenstvom, s kamarátmi. Na 1 300 kilometrov dlhú cestu sa však vyberajú len raz do roka, na Vianoce.

„Na cestu sa všetci tešíme už dlho pred sviatkami, ostali by sme vo Vrutku aj dlhšie, no práca to nedovolí. Keď sa postretávame, najčastejšie debatujeme pri káve a tureckom čaji pripravenom na starý spôsob. Na Vianoce prídu do Vrutka krajania, ktorí sa pri rozpade Juhoslávie rozutekali za lepším životom po celom svete. Môj otec sa vtedy rozhodol pre Nemecko.

Pri rozpade federácie to bolo na Balkáne kruté, sused zabil suseda, lebo jeden bol Chorvát, druhý Srb, tretí Bosniak, tak sme utekali do bezpečnejších končín sveta. No o balkánske povahy sme vo svete neprišli, našou najtypickejšou črtou je to, že si radi pomáhame a rodina je pre nás všetkým. Akurát sa stále neviem zmieriť s tým, že dedo po mojom odchode na smrť ochorel a už nás nestihol prísť na Slovensko navštíviť,“ trápi cukrára a zmrzlinára z dvojmiliónového štátu na Balkáne.

Recept na balkánsku zmrzlinu považuje Ilber Vaiti za rodinné tajomstvo. 5 fotografií v galérii Recept na balkánsku zmrzlinu považuje Ilber Vaiti za rodinné tajomstvo. Zdroj: Peter Ličák

V prešovskej i sabinovskej cukrárni Vaitiovcov platí neporušiteľné pravidlo – náš zákazník, náš pán.

„Aj keby bol zákazník akokoľvek nepríjemný, nazlostený na celý svet a chcel sa za svoje trampoty vyvŕšiť na našich predavačkách, prežijeme to. A dáme mu za pravdu, aj keď ju nemá. No, chvalabohu, takí hostia sa u nás zastavia na zmrzlinu, kávu či zákusok iba zriedkakedy,“ vraví Veli, syn šéfa rodinného podniku macedónskych „slastinárov“.

Prísne strážené tajomstvo

V rodnej vlasti Vaitiovcov žijú dnes popri Macedóncoch aj Albánci, Srbi, Turci, Gréci, náboženský život ovládajú dve náboženstvá. Dve tretiny obyvateľov krajiny sa hlásia k pravosláviu, tretina k islamu.

Ten doniesli do Macedónska v 14. storočí osmanskí Turci, keď dobyli kráľovstvo Štefana Dušana. Na islam vtedy konvertovali najmä Albánci žijúci na juhovýchode krajiny a tým si zachránili svoje životy.

„Za tie roky, čo žijem na Slovensku, som ani raz nepočul, že by boli v Macedónsku nejaké rozbroje pre náboženstvo. Ak sa do života ľudí nezamiešajú politici, nie sú medzi nami žiadne problémy. Vzťahy medzi ľuďmi kazia len politici, v Macedónsku, na Slovensku aj v iných krajinách,“ konštatuje hlava rodinnej firmy.

Ilber Vaiti vraví, že mu u nás nechýba nič. Rýchlo si zvykol na náš spôsob života, akurát sa mu niekedy zacnie po niektorej balkánskej špecialite.

Macedónska kuchyňa je mixom gréckej, tureckej, talianskej i pikantnej maďarskej kuchyne. No keď si spomenie na takú špecialitu, akou je tavče gravče, čiže zapekaná fazuľa, hneď mu tečú slinky.

„Zakaždým, len čo prekročíme macedónsku hranicu, sa zastavíme v prvom meste, aby sme si dali túto tradičnú lahôdku alebo burok, k tomu pohár skvelého macedónskeho vína. No skrátka, radosť žiť,“ vraví pán Vaiti.

Na koniec našej debaty som si nechal otázku najťažšieho kalibru. Chcel som sa dozvedieť, v čom spočíva tajomstvo jedinečnej chuti vaitiovskej zmrzliny.

Odpoveď ma vôbec neprekvapila, rátal som s ňou takmer na sto percent: „Oho, tak tento recept zo mňa nevydolujete, rodinné tajomstvá sa predsa neprezrádzajú!“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×