Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Veľkolepé oslavy: Slováci z dolnej zeme nezabudli na svoj pôvod

22.08.2017 Stretnutia so Slovákmi z dolnej zeme majú zvláštnu príchuť. Keď sme ráno nakupovali v Kulpíne, prihovorili sa nám predavači nádhernou archaickou slovenčinou z 19. storočia.
Veľkolepé oslavy: Slováci z dolnej zeme nezabudli na svoj pôvod
21 fotografií v galérii
Z výstavy Slovenská krása v slovenskom kroji. Spojená s krásou dolnozemských Sloveniek.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Je neuveriteľné, že títo ľudia si aj po desiatich, jedenástich či dvanástich pokoleniach dokázali zachovať jazyk svojich predkov. Predkov, ktorí utekali z pôvodnej vlasti za náboženskou slobodou (väčšina z nich sú evanjelici), pred chudobou a aj pred maďarizáciou.

Utvorili spolky, čitateľské krúžky, divadelné súbory a založili aj Maticu slovenskú v Srbsku, ktorá však bola v čase Titovho komunistického režimu zakázaná. A napriek nezáujmu materskej krajiny zostali Slovákmi.

Počujúc našu spisovnú slovenčinu, zastavil sa pri nás Tomáš Tót, ktorý pracoval 41 rokov v Nemecku a na dôchodok sa vrátil do rodného Báčskeho Petrovca. Okrem poctivej práce sa pochválil aj medzinárodným preukazom darcu krvi. Kým bol zdravý, 156-krát daroval krv a tým zachránil život mnohým Nemcom.

Slováci a Srbi odchádzali z tohto kraja nielen za socializmu, ale aj teraz. Ako nás informuje miestny farár Ján Vida, ročne odslúži 62 pohrebov, na ktoré pripadá 10 svadieb a 18 krstov.

Počet obyvateľov v Báčskom Petrovci sa za posledných 10 rokov znížil o 2 000. Väčšina z nich smeruje na Slovensko – do automobiliek, do Dolného Kubína alebo do Starej Turej. Ale oveľa horšia je situácia za morom.

V Amerike i v Kanade už máloktorí prisťahovalci rozumejú slovenčine, hovorí môj sprievodca Ondrej Miháľ. Je zo siedmej generácie slovenských emigrantov a narodil sa v blízkom Silbaši. Jeho otec odišiel za prácou do Kanady pôvodne na jeden rok, zostal tam však navždy.

Ondrej sa po získaní troch diplomov z univerzity stal predsedom kanadsko-slovenského inštitútu. Je zberateľom a kronikárom historických faktov súvisiacich s emigráciou Slovákov na Dolnú zem, do Kanady a USA.

A vďaka neúnavnej publikačnej činnosti – vydal 7 kníh s národnostnou tematikou – je svojím spôsobom národným buditeľom. No a keďže je aj vášnivý fotograf, tak sa vďaka nemu dostanem všade tam, kde je to na Slovenských národných slávnostiach obrazovo najzaujímavejšie.

Začneme „jeho“ výstavou fotografií pod názvom Silbaš – Spomienky ukryté v skle. Ondrej zväčšil výstavné formáty fotiek zo sklených negatívov 70. rokov schovaných na povale domu, kde fotografka žila.

Z veľkorozmerných sklenených negatívov (rozmerov 15 x 20 cm) ožívajú obyvatelia Silbaša z prvej polovice 20. storočia pri všedných, ale aj významných okamihoch ich života – svadby, krsty, pohreby.

Na trhu remesiel sa predstavili aj vojvodinskí maliari. 21 fotografií v galérii Na trhu remesiel sa predstavili aj vojvodinskí maliari. Zdroj: Peter Brenkus

Potom ma Ondrej naviguje na vernisáž výstavy Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji. Dozvedám sa, že v nejednej vojvodinskej slovenskej rodine má kroj kultový status. Opatruje a uchováva sa s dojemnou starostlivosťou, láskou a úctou.

Kroj je tu takmer posvätný symbol, ktorý sa odovzdáva z pokolenia na pokolenie a zhmotňuje v sebe obraz praprastarých rodičov, ktorých tradície treba zachovávať.

Zoznamujem sa s iniciátorom výstavy Pavlom Surovým a fotografom Braňom Kokavcom, ktorým sa podarilo spojiť krásu pôvodných vyše 200 rokov starých slovenských krojov s krásou súčasných vojvodinských Sloveniek.

Vyvrcholením Slovenských národných slávností je už po 56. raz sobotňajší galaprogram. Odohráva sa na ihrisku základnej školy Jána Čajaka pod názvom Z batôžka minulosti do vena budúcnosti. Už samotný nástup 340 účinkujúcich folkloristov je nádherný.

Boľovčania, Pivničania, Petrovčania, Kulpínčania, Padinčania, Selenčania, Kysačania a Kovačičania sa nedajú zahanbiť. No a na záver pri standing ovation si všetci spolu s obecenstvom zaspievajú matičnú hymnu – Po nábreží koník beží.

Bez zbytočného patetizmu, načim pomáhať (treba pomáhať). Aby pre našu ľahostajnosť tento slovenský svet uprostred Srbska nezanikol tak, ako už zanikol v Poľsku či Maďarsku. Množstvo časopisov Život a zopár kníh, ktoré som priniesol, si s vďačnosťou v minúte rozobrali.

Ondrej Miháľ na výstave s názvom Silbaš -Spomienky ukryté v skle. 21 fotografií v galérii Ondrej Miháľ na výstave s názvom Silbaš -Spomienky ukryté v skle. Zdroj: Peter Brenkus

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×