Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Romantička z hladovej doliny má na konte stotisíc predaných kníh

29.07.2017 Prvú historickú romancu napísala len tak sebe, pre radosť. Vlastne do zásuvky. Dnes má Jana Pronská (45) na konte stotisíc predaných kníh.
Romantička z hladovej doliny má na konte stotisíc predaných kníh
4 fotografie v galérii
Dcéra Veronika (vľavo) si môže zatiaľ prečítať z mamkinej tvorby iba úryvky.
Autor fotografie: Peter Ličák

V našich končinách výnimočné, až neuveriteľné číslo. Ťažko dosiahnuteľné aj pre spisovateľov najzvučnejších mien. A to prvé dve romance, Zlatníkovu chovanicu a Bosorkinu dcéru, napísala do zásuvky. Aspoň tak si to po ich dopísaní myslela.

Možno ich písala tak trocha z nudy, možno preto, aby si overila, či aj ona dokáže dať na papier zaujímavý historický príbeh. Povedzme, ako taká Marija Jurič Zagorka, ktorá svojho času so štvordielnou Gričskou čarodejnicou prevalcovala československý knižný trh.

Inšpirácia z hradu

Keby dodnes na jej rodnom Spiši, v Rudňanoch, Smolníku, Slovinkách, Poráči, Mníšku nad Hnilcom fungovali rudné bane, pani Jana by možno nikdy nebola chytila do rúk spisovateľské pero. Ako absolventka spišskonovoveskej baníckej priemyslovky by robila techničku v niektorej bani, možno by mala na starosti výdrevu v štôlňach, možno by za počítačom hľadala v európskych železiarňach odbyt pre železnú rudu, možno...

Lenže osud mal s Janou Pronskou celkom iné zámery. Od detstva ju lákali zamotané historické príbehy, tie od Dumasovcov doslova opantali jej detskú dušu.

Rada mala aj historické romány od Joža Nižňánskeho, lebo ich hrdinkami boli poväčšinou ženy. Krvavá grófka Bátoriová z Čachtického hradu, uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková zo Šurianskeho hradu, niekoľkokrát si v školskej knižnici v Nálepkove požičala aj historický román o Júlii Korponaiovej od Móra Jókaiho, známej z histórie ako levočská biela pani.

„Prvé literárne pokusy som urobila ako žiačka a tínedžerka, toľko som čítala, že som bola klasickým príkladom knihomoľa, moja vášeň pre písanie pripomínala až úchylku. Už ako žiačka základnej školy som napísala veľa rozprávok, básničiek, a aj prvé, nesmelo poskladané poviedky. Svoj prvý román som napísala, až keď som mala 35 rokov. Bol to ľúbostný príbeh Bosorkina dcéra, na rozdiel od mojich ďalších historických románov sa však neodohráva na Slovensku. Mojou prvou literárnou hrdinkou sa stala dcéra maurského emira, krásna Soraya. Jej mamu upálili, ona uteká pred dôstojníkom krutej inkvizície. A s vyslancom francúzského kráľa, ktorý ju zachraňuje pred prenasledovateľmi, prežije romantickú lásku. Tento román som síce napísala ako prvý, no na knižnom trhu sa objavil až po romantickom príbehu Zlatníkova chovanica,“ spomína pre Život na svoje prvé kroky na poli literatúry pani Jana.

Fotogaléria
4
fotiek v galérii

Prekvapujúca odpoveď

K napísaniu dobového príbehu plného hradných pánov, rytierov, lásky, ale aj manželstiev z rozumu, odohravajúceho sa na stredovekom Slovensku, inšpirovala Janu Pronskú návšteva Ľubovnianskeho hradu, kde kedysi boli uložené poľské korunovačné klenoty.

V hradnej temnici prežil krušné chvíle legendárny gróf Móric Beňovský, neskorší kráľ Madagaskaru, najslávnejší väzeň hradu týčiaceho sa na kopci nad riekou Poprad a Starou Ľubovňou. Keď písala romancu Zlatníkova chovanica, implantovanú do tohto prostredia, nazdávala sa, že aj tento príbeh skončí iba v zásuvke ich domu v Čiernej Hore, miestnej časti Nálepkova.

Lenže po piatich mesiacoch písania nabrala odvahu, rukopis starostlivo zabalila a poslala s malou dušičkou do renomovaného vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

„Keď mi pani poštárka priniesla po troch týždňoch list z vydavateľstva, čakala som, že v ňom stojí – ďakujeme, ale Váš román nekorešponduje s edičným plánom vydavateľstva. Namiesto slušného odmietnutia mi pán riaditeľ Martin Chovanec napísal, že Zlatníkovu chovanicu vydajú a ešte mi položil otázku, či vraj nemám napísaný aj ďalší historický román, lebo by oň mali záujem. Tak som siahla do zásuvky a ešte v ten deň poslala do vydavateľstva svoju historickú prvotinu – Bosorkinu dcéru. A odvtedy to ide ako po masle,“ vraví najúspešnejšia slovenská autorka historických romancí.

Bývalý smerák: Fico sa mi pochválil, ako zohnal milióny vlastnou hlavou

Bohumil Hanzel pôsobil vyrovnane, hoci si musel byť vedomý, že keď začne rozprávať, strhne sa lavína. Vylúčené neboli ani pokusy o jeho diskreditáciu a vyhrážky rodine. Hovorili sme spolu asi hodinu...

Nasilu nepíše

Prvá dáma slovenských historických románov žije v zelenom objatí Volovských vrchov, na konci doliny tiahnúcej sa od Jakloviec po Hnilčík, ktorej ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia prischlo nelichotivé, ale priliehavé pomenovanie hladová dolina.

Mama troch detí píše, kedy príde. V lete najčastejšie uprostred starostlivo vykosenej záhrady. Kedy ráno, kedy v noci, kedy medzi varením. Ale vždy len vtedy, keď sa jej chce. Vie, že keď sa do písania núti, lebo ju pritlačia výčitky svedomia, že už tri, štyri dni nepribudol do rozpísaného príbehu ani riadok, taká robota nestojí za veľa.

Nasilu napísané vždy napokon hodí do počítačového koša a kapitolu začne odznova. Na jeden román potrebuje takých päť mesiacov, za rok odovzdá vydavateľstvu dva historické romány. V žiadnom nechýba autentické historické pozadie, láska, intrigy, nečakané zvraty príbehu, žiarlivosť, zloduchovia, ale ani statoční rytieri. Skrátka „ingrediencie“, aké potrebuje pútavo napísaný romantický príbeh.

„Veľký pozor si dávam na to, aby v mojich príbehoch sedeli historické fakty, príbehy sú už obohatené o moju fantáziu alebo vymyslené od piky. Keď začínam písať nový román, uvedomujem si, že v ňom nesmie chýbať to najpodstatnejšie – láska. Niekedy sa však aj poriadne zaseknem, napríklad pri mojom deviatom románe Rytierova česť som striedala názov za názvom, stále som nebola spokojná, ako sa vraví, nie a nie trafiť do čierneho. Vystriedala som deväť názvov, až v poslednej chvíli, keď som už rukopis posielala do vydavateľstva, mi v návale zúfalstva napadol názov Rytierova česť,“ dovolila nám nahliadnúť do tvorivého procesu.

Zhovievavý kritik

Prvým čitateľom nového románu je zakaždým spisovateľkina mama, ktorá žije v Nálepkove. Jana Pronská vie, že je to veľmi milosrdný kritik, žiadny z pätnástich románov nezvozila pod čiernu zem, nemá námietky voči štýlu ani obsahu. Dcéru vždy pochváli: „Jáj, Janka, ty si to zase napísala tak pekne...“

Akurát dcéra Veronika, žiačka cirkevnej základnej školy, ešte mamine romány nečíta. „Rodičia mi povedali, že na mamine knihy si musím ešte počkať, lebo to nie je čítanie pre deti. No čo už, nejako to vydržím,“ posťažovala sa najmladšia členka rodiny.

Z hrdiniek svojich románov pani Jana najviac obdivuje kontesu Cecíliu zo Svätého Jura, manželku veliteľa vojsk kráľa Žigmunda – Štefana z Rozhanoviec, ktorej príbeh pomenovala výstižným slovom Rebelka. Vyznamenala sa v roku 1428 v bitke pri srbskej pevnosti Golubac.

Osobne velila lodiam, ktoré kryli ústup kráľovskej armády napadnutej tureckým sultánom Muradom. Žigmund Luxemburský odmenil Cecíliu za jej odvahu majetkami, bol to výnimočný čin, ženy donácie v tom čase nedostávali. „Kontesa Cecília je vlastne naša Johanka z Arku,“ porovnáva svoju najobľúbenejšiu hrdinku úspešná autorka spod Čiernej Hory.

Tohto leta jej fantáziu zamestnáva príbeh s pracovným názvom Kumanská princezná. Odohráva sa v tureckom a mongolskom prostredí, v časoch, keď sa na území medzi Dunajom a Tisou usadzovali prví Slovania.

„Keď chytím do rúk knihu iného autora, dávam prednosť historickým románom, mám rada najmä tajomné príbehy z Orientu. Vôbec ma nelákajú horory ani psychologické trilery. Hoci ma ako autorku fascinuje atmosféra stredoveku, žiť v tom čase by som určite nechcela. Ženy neznamenali nič, právo a spravodlivosť boli pokrivené až hrôza, svetu vládla všemocná inkvizícia, milióny ľudí kántrili epidémie, za tmy sa chodievalo na panské... No hrôza čo len pomyslieť! Stredovek je dobrý akurát tak do románov,“ vyznala sa Životu romantička z Volovských vrchov.

Autorská vizitka Jany Pronskej

  • Zlatníková chovanica
  • Bosorkina dcéra
  • Hriech prvej noci
  • Zradená ľúbosť
  • Prekliatá láska
  • Krvavý erb
  • Rytierova česť
  • Verenica
  • Čierna vdova
  • Láska a česť
  • Rebelka
  • Janičiarova žena
  • Kliatba
  • Srdcom a mečom

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×