Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lepšie než kriminálka

04.12.2006 (48/2006) Význam archeologického nálezu pod Tatrami – tisícsedemstoročnej hrobky germánskeho veľmoža odborníci prirovnávajú k objaveniu pohrebného miesta egyptského faraóna Tutanchamóna.
Lepšie než kriminálka
1 fotografia v galérii
Vykopávky v Matejovciach.
Autor fotografie: Archív

Začalo sa to úplne prozaicky pri výkopových prácach pripravovaného priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Pri takomto druhu prác musí byť podľa zákona archeologický dozor. V tejto lokalite to platilo dvojnásobne, pretože je známe, že v okolí Matejoviec už v piatom tisícročí pred naším letopočtom stála neolitická osada, preto možno predpokladať, že aj v neskorších obdobiach tam vďaka prírodným a klimatickým podmienkam sídlili ľudia. A naozaj – 29. septembra lanského roka bagrista narazil na mohutné drevo.

Ani nesníval
Archeológ Podtatranského múzea PhDr. Peter Roth, PhD., odjakživa túžil byť archeológom, ale ani v najodvážnejších snoch si nepredstavoval, že v tejto oblasti sa pod zemou ukrýva takýto výnimočný nález. „Dúfal som, že raz vykopem nejaký pekný hrob, ale že to bude kompletná hrobka, akú sa ešte nepodarilo nájsť nikde v Európe, to prevýšilo všetky moje očakávania. Nikde dosiaľ neobjavili celú a takto zachovanú hrobku, iba ak náznaky obvodových stavieb,“ vraví. Nález bol priam ako stvorený pre jeho odbornú špecializáciu, doktor Roth sa zaoberá osídlením severného Slovenska vo včasnej dejinnej dobe. Spočiatku, necelé dva metre pod zemou, boli viditeľné iba dve-tri drevá zrubovej stavby a časť strechy. Stavba bola situovaná presne podľa svetových strán, pozdĺžne v smere východ – západ, priečne v smere sever – juh a vstup bol od východu. Pod rovnou strechou sa nachádzala ešte sedlová strecha. Ako kopali ďalej, zistili, že zrub má veľkosť 3,80 x 2,80 metra a je prikrytý strešnými trámami dlhými 4,40 metra. V ňom sa nachádza menšia drevená stavba. Začínalo byť jasné: je to hrobka s veľkou hrobovou komorou, v ktorej je ešte malá komora – dom mŕtveho s rozmermi 2,80 x 1,60 metra. Vonkajšiu stavbu zhotovili z dreva červeného smreka, ktorý sfarbuje okolitú pôdu domodra. „Kde sme videli modrú hlinu, bolo jasné, že tam budú aj zruby,“ hovorí archeológ.

Blato, skalpel a jemné sitko
Pre doktora Rotha to bola mimoriadne dlhá zima. Až v júli tohto roka sa mu spolu s tímom odborníkov a brigádnikov podarilo vrátiť na nálezisko, pretože až vtedy boli k dispozícii peniaze na výskum. Už sa, samozrejme, nerylo do zeme bagrom, ale jemnými chirurgickými skalpelmi, ktorými oddeľovali drobné vrstvy hliny. Asi tridsať metrov od náleziska vykopali hlbokú jamu, kam prečerpali pôvodnú vodu a tam premiestňovali väčšie kusy nálezov. Bolo nutné udržiavať ich v čo najpôvodnejšom prostredí, aby ich vplyv nových podmienok nepoškodil. Obrovské trámy široké 20 – 25 centimetrov a hrubé 15 centimetrov mali čo dvíhať šiesti chlapi, boli nasiaknuté vodou, čo im pridávalo na hmotnosti. Všetko fotografovali, kreslili, zapisovali. Každý jeden nález má svoje číslo a nadmorskú výšku, v ktorej ho našli. Zeminu preplavovali cez sitká, ktorých najmenšie otvory boli milimetrové. Vďaka takejto precíznej práci objavili kúsky textílií či semená rastlín. Bola to drina. Večne stáli vo vode či v blate a nad hlavou mali len celtovinu. Takmer každý deň však prinášal nové objavy.

Cennosti vykradli
„Žiaľ, neprišli sme do tejto hrobky prví. Krátko po pochovaní nebohého tam lúpili vykrádači hrobov,“ rozhovoril sa doktor Roth. Zlodeji vošli z juhu, tam si založili oheň a od neho si zapaľovali fakle, ktorými si svietili. Po ohni zostali stopy a našli sa aj obhorené paličky – zvyšky fakieľ a štyri sekery, ktorými rozťali strechu hrobky. Pravdepodobne oni povynášali aj zlato a iné cennosti. Dokonca ani nebožtík nebol vo fyziologickej polohe, z čoho možno usúdiť, že aj telesné pozostatky poprehadzovali. Články prstov rúk sa našli až pri východe, možno ich odtrhli aj so šperkmi... Zachovala sa celá chrbtica, panva – pravdepodobne mužská, kosti nôh, rebrá, články prstov nôh, ale chýba lebka a ďalšie časti kostry. Je možné aj to, že ich zničila kyslá voda, ktorá prenikala dovnútra cez otvor po lupičoch. V hrobkovej komore boli bez ladu a skladu nahádzané rôzne predmety, ktoré nebožtíkovi vložili do hrobu na potreby života na druhom svete. Okrúhly stôl pravdepodobne z tisového dreva s priemerom 92 centimetrov na uvoľnenej jednej nohe, ďalšie vysústružené nohy pochádzajú pravdepodobne z lôžka nebohého. Iný predmet pripomína šamrlík, našli sa mnohé úlomky a kusy keramiky, bronzová nádoba, kusy kože, textilu, prútený košík, v ktorom pod röntgenom objavili nožnice, aké sa používajú na strihanie oviec. Boli tam aj vlašské orechy a lieskové oriešky a zvyšky zvieracích kostí pravdepodobne ako ostatky potravy pre pochovaného. Zhotovenie hrobky bolo na tú dobu náročné a nákladné a bohaté bolo aj jej vybavenie. To svedčí, že mŕtvy nebol obyčajný človek, ale veľmož či náčelník kmeňa. Podľa skúmania dendrochronológa (odborníka, ktorý určuje vek drevín podľa letokruhov) ho pochovali roku 380 nášho letopočtu plus-mínus dvadsaťosem rokov. Presnosť tohto odhadu potvrdil nález zlatej rímskej mince upravenej na prívesok, vyrazenej roku 375 nášho letopočtu. Minca sa zachovala asi len preto, že zapadla medzi trámy.

Bol to Vandal?
„Zatiaľ nevieme presne určiť, kto bol ten pochovaný. Pre štvrté a piate storočie v Európe je charakteristický pád Rímskej ríše a sťahovanie národov. V tomto období sídlili pod Tatrami germánske kmene. Je možné, že to bol príslušník kmeňa Vandalov, ale iba ak bola hrobka postavená do roku 405, vtedy sa už Vandali pohli zo severného Slovenska na západ. Pod náporom Hunov sa na naše územie tlačili Vizigóti, Ostrogóti a Longobardi, ktorých neskôr vytlačili Slovania,“ vysvetľuje doktor Roth. Hoci je to veľmi dávna história, práve tých dvadsaťosem rokov plus-mínus robí veľkú hádanku: Bol to Vandal, Gót, či Longobard? „Na vede sú práve takéto dilemy príťažlivé, čo je napínavejšie než kriminálka,“ nadľahčil problém archeológ a pokračoval vo výklade: „Ak budeme mať šťastie, ďalším skúmaním sa dozvieme nielen presný rok pochovania, ale aj mesiac. V tíme pracuje palinológ (odborník na skúmanie rastlín a peľov), ktorý určí ročné obdobie podľa druhu semien a peľov, ktoré sa v čase pochovania dostali do hrobky.“ Cenné poznatky iste prinesie aj skúmanie pedológa (výskum pôdy), geológa a odborníkov na kožu a textil.

Ako veľké lego
Väčšinu nálezov vrátane mohutných kusov zrubov v týchto dňoch špeciálne balia, aby ich mohli transportovať na univerzitné pracovisko v nemeckom Kiele, kde ich budú ďalej skúmať, čistiť a konzervovať. Všetko sa balí s maximálnou precíznosťou, aby sa nálezy nepoškodili. Najprv sa na ne kladie molitan navlhčený pôvodnou vodou, potom ide potravinárska fólia, aby nevnikli plesne, a napokon čierny igelit, ktorý uchráni pred UV žiarením. Ďalšie skúmanie, čistenie, konzervovanie a reštaurovanie potrvá dva-tri roky a bude stáť jeden až dva milióny eur. „Cez zimu mienime pracovať na medzinárodných projektoch, z ktorých by mali prísť peniaze,“ vraví doktor Roth. Potom bude nasledovať veľké lego – budú skladať jednotlivé časti nálezu podľa označenia a nákresu z náleziska. Pravdepodobne prejde najmenej päť rokov, kým hrobku vystavia pre verejnosť. Podtatranské múzeum by ju chcelo inštalovať v klimatizovanom priestore v múzejnom parku.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×