Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Takuyu priviedol na Slovensko šport: Suši máte iné, ale leniví nie ste

19.05.2017 Takuya Haneda (29) je bronzový olympijský medailista vo vodnom slalome z Ria. Hoci reprezentoval Japonsko, z jeho úspechu sa tešila celá slovenská výprava.
Takuyu priviedol na Slovensko šport: Suši máte iné, ale leniví nie ste
6 fotografií v galérii
Tvrdí, že, keď odíde domov, Slovensko si odnesie v srdci.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Takuya žije už dvanásť rokov na Slovensku. Vodný slalom je v Japonsku málo známy a japonskí pretekári k svetovej špičke nepatria. Takuya sa preto ako osemnásťročný rozhodol odísť na Slovensko.

„Vedel som, že odtiaľto pochádzajú olympijskí víťazi, poznal som meno Martikán. Počas strednej školy som chodil na tréningové pobyty do Európy. Bolo to veľmi nákladné, môj otec na to minul naozaj veľa peňazí. Viackrát som bol v Prahe, poznal som tam mnohých ľudí, pôvodne som chcel odísť tam. Nakoniec sme sa však s otcom zhodli, že Slováci sú vo vodnom slalome jednoducho lepší. A ak chcem vyhrávať, treba sa pridať k víťazom,“ tvrdí.

Na sympatickom mladíkovi s peknými ázijskými črtami asi každého zarazí jeho gramaticky dokonalá slovenčina.

Ťažká reč

V našom jazyku dokonca zvládol aj štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu. O vodnom slalome v slovenčine napísal diplomovku. „To teda bolo... naozaj náročné pre mňa aj všetkých okolo,“ chytí sa mladý Japonec za hlavu. Slovenská kultúra ho po viacerých pobytoch v Európe veľmi neprekvapila.

„Nebolo to tu pre mňa úplne cudzie, ale prvé dva, tri týždne mi bolo smutno. Pamätám si, ako som prvý raz prišiel v Liptovskom Mikuláši do lodenice a ako som sa snažil predstaviť sa po slovensky. Chalani na mňa chvíľu pozerali, ale boli veľmi milí. Rýchlo sme sa skamarátili,“ hovorí Takuya.

Zákaz vstupu pre Slovákov? Penzión v Žiline nás nechce

Kórejský majiteľ chce, aby v jeho penzióne bývali a jedli iba Kórejčania. S úradmi si poradil zvláštnou kľučkou.

Japonská celebrita

Stretli sme sa medzi dvoma tréningami. Takuya s dopoludňajším končil okolo jedenástej a o tretej už bol na divokej vode znova. „Ak by som sa znovu narodil ako Japonec, vodný slalom by som si asi nevybral. Je to nádherný šport, milujem ho, hoci je fyzicky aj psychicky náročný. Ale bolo neuveriteľne ťažké prepracovať sa z Japonska na takú pozíciu vo svetovom vodnom slalome, kde som už mohol rozmýšľať o medaile,“ vysvetľuje.

Jeho olympijský úspech však z neho urobil v rodnej krajine celebritu. Po olympiáde ho pozvali do 66 televíznych programov, ľudia ho zastavujú na ulici, tisíce krajanov mu lajkujú instagram. Mnoho Japoncov sa iba vďaka nemu dozvedelo, že vôbec nejaký vodný slalom existuje. Podľa Takuyu to však stále nie je ružové.

Šikovní juniori

„U vás sa oplatí robiť vodný slalom, v Japonsku nie. Tu máte veľkú štátnu podporu, kvalitné vojenské kluby. U nás bola podpora nulová, musel som stále zháňať sponzorov,“ spomína.

„Teraz príde olympiáda v Tokiu, bude sa tam stavať prvý umelý kanál pre nás slalomárov, verím, že to pomôže japonskému vodnému slalomu. A máme naozaj šikovných juniorov.“ Po skončení športovej kariéry sa chce vrátiť do Japonska, kde má rodičov a dvoch bratov s rodinami.

„Ak by som nemal dobré výsledky, asi by som si tam len ťažko hľadal prácu. Teraz som však doma dosť populárny, azda sa mi podarí nejako to zúročiť. Bolo by skvelé naučiť japonských pretekárov základy európskej vodnoslalomárskej školy. Ešte som sa však nerozhodol, či by som chcel byť trénerom, alebo robiť niečo úplne iné,“ hovorí Takuya, ktorého teraz naplno zamestnáva príprava na svetový šampionát a preteky svetového pohára.

Fotogaléria
6
fotiek v galérii

Priamo pred ovcami

Takuyovi na Slovensku spočiatku chýbalo japonské jedlo. Keď spomenieme suši, iba sa zasmeje. „Vaše suši nie je naše suši,“ vyhlási stručne. Nedávno si však v bratislavskom Starom Meste otvoril japonskú reštauráciu jeho kamarát a tam si pochutnáva na svojom domácom jedle. Obľúbil si však aj niektoré slovenské jedlá.

„Mám rád kyslé chute a kapustnicu si dám hocikedy. Veľmi mi chutí aj žinčica. Keď som na Liptove, idem po ňu na salaš aj každý druhý deň a dám si ju priamo tam, rovno pred ovcami. To je pre mňa najlepší relax,“ tvrdí.

Domov do Japonska cestuje vyzbrojený horalkami a odtiaľ nosí slovenským priateľom kvalitný zelený čaj. Hoci na kuchynskej linke v jeho bratislavskom prenajatom apartmáne v Petržalke tróni vrecúško ryže, priznáva, že veľmi nevarí. „Ale mal by som začať,“ priznáva sebakriticky.

Týždeň v kocke Daga Daniša: Kto vám sleduje správy na Facebooku

Štyri udalosti výberu: Facebook dostal vo Francúzsku pokutu za sledovanie ľudí (zaslúžene); vláda chystá najväčšiu zbrojnú investíciu v histórii Slovenska (lebo NATO); hľadá sa vinník za hokejový...

Studený odchov

Takuyovi sa na bývaní na Slovensku najviac páči teplo. „Milujem vaše ústredné kúrenie a plastové okná,“ ospevuje slovenské bytové štandardy. V Japonsku sa totiž podľa jeho slov veľmi nekúri. „Tu máte v zime aj mínus 20 stupňov, to už musíte zakúriť. V Japonsku však býva maximálne okolo nuly, a to sa ešte dá vydržať, preto sa na kúrení šetrí,“ smeje sa.

„Viete, koľko bolo u mňa v izbe u nás doma v Toyote cez zimu stupňov? Sedem! Teraz sa mi odtiaľto z vykúreného bytu v zime naozaj do Japonska cestovať nechce,“ tvrdí. Tento „studený odchov“ sa mu však pri tréningoch na divokej vode pri silnom studenom vetre a ľadovej vode v Čunove či na Liptove určite zíde.

Ľudia na Slovensku sú podľa mladého Japonca tiež srdeční. Hovorí presne to isté čo všetci cudzinci žijúci na Slovensku, s ktorými sme sa rozprávali.

„Spočiatku, keď niekoho nepoznáte, držíte si ho od tela. Ak sa však s niekým stretávate dlhšie, ste veľmi priateľskí a pohostinní. A tiež ochotní pomôcť. Keď som potreboval vybavovať rôzne dokumenty kvôli prechodnému pobytu, môj tréner mi veľmi pomohol. Austrálčania a Američania sú síce veľmi usmievaví, ale je to také umelé, akoby nasilu,“ zamýšľa sa.

Krásne Vianoce

Prekvapilo ho, akým štýlom slávime na Slovensku Vianoce. „V Japonsku tento sviatok nemá pre nás náboženský význam, je to komerčné, niečo ako u vás Halloween,“ vysvetľuje. „Zaujalo ma, že na Slovensku sú to sviatky rodiny, keď sa všetci zídu. My takto oslavujeme Nový rok,“ dodáva.

Najkrajšie Vianoce vraj zažil u Škantárovcov v Spišskej Starej Vsi. „Mali sme tradičné jedlo, ich otec mal pred večerou krásny príhovor, modlili sa, bolo to veľmi pekné. A domov mi zabalili aj kyslú kapustu,“ spomenie bonus vianočnej návštevy.

Nemôžeme, samozrejme, obísť ani tému slovenských dievčat. Takuya momentálne nemá priateľku, slovenské ženy sa mu však páčia. „Či sú tu pekné ženy? Fakt dosť dobré,“ tvrdí so smiechom. Priateľku nemá, hovorí však, že sa mu páčia blondíny s modrými očami, pretože v jeho rodisku svetlovlasé ženy nie sú.

Jeho babička v Japonsku však vôbec nie je nadšená z predstavy, že by si našiel dievča tu a založil si rodinu. „Bojí sa, že by som sa už potom nevrátil domov,“ usmieva sa. „Je fakt, že keby som mal manželku Slovenku, asi by som svoje rozhodnutie nezostať tu žiť musel prehodnotiť,“ konštatuje.

Slovenské dôchodky: Niekto 95, iný aj viac než 2000 eur

Penzie sú najväčšou položkou vo verejnom rozpočte.

Neúspešné učenie

Vodný slalom je náročný šport pre silných mužov. Ak má športovec pádlom denne vytlačiť tony vody, je to riadna drina. O Japoncoch je známe, že pracujú do úmoru. Aj smrť z prepracovania má japonský názov karoši a deje sa v tamojších firmách. Takuya na Slovákoch vyzdvihuje, že vedia oddychovať.

„Nechcem tým povedať, že ste leniví. Iba si viete dať pauzu, relaxovať, odpočívať. A chápete, že je to dôležité. Japonci nie,“ hovorí. On však tento dobrý slovenský zvyk prebral a povinný oddych si dopraje.

Pitie alkoholu? „Snažili sa ma naučiť to, ale nepodarilo sa im to,“ ukáže biele zuby. Keď mu ich pochválime, pokrúti hlavou. „Mám krivé zuby, ale u nás v Japonsku sa deťom nevyrovnávajú. Tu som si všimol, že veľa detí aj dospelých ľudí nosí zubný strojček, lebo chcú mať rovné zuby. V Japonsku je to menej časté, nikomu to neprekáža,“ pridáva zaujímavosť.

Japonec z Liptova

Takuya trénuje a žije na Slovensku a jeho slovenčina získala počas rokov tréningov v Liptovskom Mikuláši mierny liptovský prízvuk. Keď sa objaví v hornej časti kanála v Čunove, kde v tom istom čase trénujú olympijskí a svetoví víťazi ako Martikán, Kaliská, Škantárovci či Slafkovský, pozdravia sa a jeden z trénerov povie: „Takuško ide.“

Takuya zase tvrdí, že aj keď raz zrejme odíde, Slovensko si odnesie v srdci domov. Tam, kde je teraz jeho olympijská medaila. Pretože, ako hovorí, bez Slovenska by ju nikdy nezískal.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×