Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Herečka Zuzana Haasová našla útočisko na kopaniciach

03.05.2017 Zuzana Kostka Haasová (36) neobsedí ani chvíľku, stále musí niečo robiť a vymýšľať. Najnovšie sa z nej stala chalupárka.
Herečka Zuzana Haasová našla útočisko na kopaniciach
6 fotografií v galérii
V zime si na chalupu len tak odbiehala, spať sa tam ešte nedalo.
Autor fotografie: Archív Z. K. H.

Vyrastala v bratislavskom paneláku, ale každý víkend trávila s rodičmi na chalupe. „Neviem, ako to povedať citlivo, ale náš otec kúpil pri Trenčíne takú, no ruina to bola,“ spomína so smiechom.

„Bol to starý, ošarpaný dedinský dom z nepálených tehál. Ale pod jeho rukami povstal, otec všetko opravil vlastnými rukami. Ako stavebný inžinier mal vedomosti, občas sa však niečo nepodarilo, tak to robil nanovo.“

Zuzana si spomína najmä na vône, ktoré sú spojené so starým dedinským domom. Niekomu zatuchlina smrdí, pre dievčatá Haasové, okrem Zuzany aj pre jej sestry Moniku a Ivetu, symbolizovala čas voľnosti a nádherných zážitkov.

„Ja som ten smrad a všetko v dedine milovala. Každý piatok sme vyrážali na chalupu a po príchode sme sa okamžite prezliekli do starých roztrhaných teplákov. Bolo to úžasné, mohla som sa zablatiť, hocikam si sadnúť či ľahnúť. Mohla som sa hrať, s čím som chcela, mohla som zatĺkať klince, totálna sloboda!“

Toto je ona!

Zážitky z detstva sa jej dostali hlboko pod kožu a snívala, že raz takéto niečo bude mať. Alebo aspoň, že bude mať vo svojom dome miestečko, ktoré jej poskytne podobné útočisko. To sa vybudovať nepodarilo, tak si občas prezerala inzeráty, preklikávala sa realitnými ponukami. Ale nič jej neudrelo do očí.

Podmienka bola, aby sa dalo v dostupnej blízkosti lyžovať, pretože Kostkovci sú športová rodina. Manžel Martin jej pripomínal, že žijú v rodinnom dome, tak načo im bude ďalší? Lenže, poznáte to. Všetko, čo naozaj chcete, sa raz splní. A tak má Zuzana chalupu, hoci ju nehľadala. Chalupa si našla ju.

„Hrali sme s divadlom HAAF predstavenie na kopaniciach. Po jeho skončení miestny starosta len tak medzi rečou podotkol, že je tam na predaj jeden domček. Poslal nám fotografie, a keď som chalúpku zbadala, okamžite som vedela – to je ona, toto chcem! Stačilo mi vidieť fotografie a bola som rozhodnutá.“

Celoživotný projekt

Zuzanin manžel až taký nadšený nebol. Ako chlap videl všetky nedostatky a množstvo práce, ktorú treba urobiť, aby sa romantický dom zmenil na obývateľný. „Hovoril, že som sa zbláznila,“ smeje sa pri spomienke, ako sa Martin chytal za hlavu, čo si počnú so starým domom.

Nakoniec však súhlasil a minulý rok sa stali majiteľmi chalúpky na kopaniciach. Klebetilo sa, že za svoj nový raj zaplatili vyše sedemdesiattisíc eur. Zuzka sa pri tejto cifre iba smeje a hovorí, že nie je pravdivá. Koľko zaplatila reálne, nepokladá za dôležité zverejňovať.

„Samozrejme, že je tam veľa roboty, no treba mať nejaký cieľ. Ak máte v živote plány a ciele, dávate mu zmysel. Pre mňa je táto chalupa celoživotný projekt,“ zamyslí sa. Nepredstavuje si, že opravy budú trvať pár mesiacov a potom už bude iba vysedávať. Pamätá si z detstva, že mať chalupu je práca na celý život.

Fotogaléria
6
fotiek v galérii

Teší sa na to, ako si ju bude dotvárať podľa svojich predstáv. Mimochodom, sedieť a nič nerobiť je v spojení so Zuzanou absolútne nereálne, pretože je z rodu tých, čo neobsedia ani sekundu.

„Konečne mám, čo som chcela. Svoj vlastný ,smrádeček‘, priestor, kde môžem robiť, čo chcem, lietať, behať po vonku. Všetko, čo som zažívala v detstve, o čom som snívala a čo som chcela dopriať aj svojej dcére.“ Dodáva, že nie je zástankyňou hromadenia peňazí, radšej ich rozumne investuje do niečoho, z čoho bude mať radosť a osoh celá rodina.

Hyperaktívna

Chalupa zamestnáva jej myseľ, pretože sa už pustili do rekonštrukčných prác. A nielen myseľ, priložila i ruku k dielu. „Snažíme sa zachrániť, čo sa dá, teraz robíme podlahy. Chceme to mať čím skôr v takom stave, aby sme tam mohli spať, doteraz sme chodievali iba na otočku.“

Kostkovci sú odhodlaní veľa urobiť vlastnými rukami, aby si chalupárstvo užili aj z tejto stránky. Najväčšie prekvapenie prišlo na záver rozprávania o chalupe.

„Špekulujem nad tým, že by som si tam vybudovala malú farmu. Sliepky, kozy, ovce, možno budem vyrábať syr a maslo, o tom snívam. Musím ešte premyslieť všetky detaily, ale už sa na to veľmi teším. Istotne nepôjdem do toho strmhlav, zisťujem si informácie, hovorím s ľuďmi, čo majú skúsenosti.“

Cirkus bez zvierat

Okrem toho robí plno iných vecí. „Konečne som mala čas venovať sa projektu Cirkus Romána. Napísala som knihu pre deti o cirkuse, rukopis je už vo vydavateľstve. Hľadá sa už len ilustrátor. Je to celé veľmi veselé, urehotané. Verím, že ak budú rodičia deťom čítať veselé príbehy, deti budú radostnejšie.“

Na knihu o cirkuse bude nadväzovať CD s pesničkami, ktoré zatiaľ existujú iba na papieri, treba ich nahrať. Posledným dielom skladačky bude divadelné predstavenie. „Chceme deckám ukázať, že cirkus môže byť fajn aj bez zvierat. Vychádza to z toho, ako žijem, aký vzťah mám k zvieratám.“

Zuzana chová doma sovu a mnohí ju za to kritizujú, že ju drží v zajatí. Ona však oponuje. „Som sokoliarka a stala som sa ochranárkou dravcov. Moja Šumienka nežije v zajatí, keď sa vráti domov, ide, kam sama chce. Cíti sa s nami bezpečne.“

Misia deti

V štádiu príprav je aj nový televízny program pre deti. Je to náhoda, alebo sa detskému divákovi rozhodla venovať zámerne?

„Mám slobodu v tvorbe. Robím radšej pre deti, pretože ešte nie sú pokazené. Dospelí sú už zviazaní konvenciami, dávajú si pozor, ako sa tvária, kedy sa zasmejú, čo je vhodné a čo nie... Veľmi sa strážia, a to je škoda. Prirodzených ľudí je čoraz menej. Deti sa na nič nehrajú, sú prirodzené a ak sa nám to v nich podarí uchovať, vyrastú z nich prirodzení dospelí. Ak sa im nebudeme venovať, vyrastú z nich otrasní ľudia. Je ľahké pohoršovať sa, že ich nič nebaví a sú agresívne. Treba niečo robiť, a to je moja misia. Vo všetkom, čo robím, musím nájsť zmysel, inak by ma to nebavilo. Platí to aj o osvete cukrovky. Každý deň niekomu túto chorobu diagnostikujú, a keď sa ma to novinári pýtajú, je mojou povinnosťou hovoriť o nej. Hovorí sa, že raz sa nám životná energia minie. Tak kým ju mám, snažím sa rýchlo robiť čo najviac, aby som to stihla, kým vládzem.“

Je nás priveľa. Skutočná migračná kríza ešte len príde

Zajtra nás bude o 200-tisíc viac. Pozajtra plus ďalších 200-tisíc. Planéte ani ľudstvu rast neprospieva.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×