Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdravotní klauni: Eva a Boris dokážu rozosmiať ťažko choré deti, aj rozžiariť smutných seniorov!

12.11.2016 (45/2016) Združenie Červený nos Clowndoctors väčšina ľudí pozná z detských nemocníc. Klauni, ktorí dokážu rozosmiať deti s ťažkými diagnózami, sa vybrali aj do domovov pre seniorov.
Zdravotní klauni: Eva a Boris dokážu rozosmiať ťažko choré deti, aj rozžiariť smutných seniorov!
7 fotografií v galérii
Klauniády Evy a Borisa majú úspech u malých i veľkých.
Autor fotografie: Peter Korček

Keď prichádzame do Domova seniorov Jeseň života v bratislavskej Dúbravke, na chodbách je ticho a dvere sú pozatvárané. Klauni Eva Okoličániová a Boris Bačík sa už chystajú v klubovni na návštevu izieb. Teda, pardon, muzikant v tanečnej škole Pepan Fešák (vďaka tomu, že sa dal ostrihať) a učiteľka slovenčiny Oľga Havranová. Na svoje meno je patrične hrdá, veď pripomína Marínu Havranovú, do ktorej bol zamilovaný Sládkovič. Životnou láskou učiteľky Havranovej je Ľudovít Štúr. Bol to krásny muž, ktorý obetoval život národu, a preto nosí jeho portrét v plexisklovom srdiečku zavesenom na hrudi. Ale dnes má pani učiteľka problém: Pepan ju zavolal do tanečnej školy, kam chodia samé krásne ženy, a povedal jej, že potrebuje na tanec vysoké topánky. „Nuž sa teda Oľga obula do najvyšších, ktoré doma mala,“ ukazuje nám Evka slušivé gumáčiky do pol lýtok.

Borisa, ktorý si ladí ťažko naladiteľnú gitaru, poznáme z detskej onkológie. Pýtame sa, či je práca so seniormi iná ako s deťmi. Boris odpovedá bez rozmýšľania: „Je úplne iná. Oveľa ťažšie sa nadväzuje s nimi kontakt. Keď príde klaun k dieťaťu, je všetko medzi nimi jasné a okamžite to funguje. Dospelí ľudia však majú pocit, že klauni sú len pre deti.“ Evka sa pridáva: „Oni skôr spočiatku nerozumejú, o čo ide. Ale pochopia to veľmi rýchlo. Títo ľudia už majú za sebou mnohé životné skúsenosti, dlhé roky robili nejaké povolanie, preto sa im chceme tými rolami a príbehmi Oľgy a Pepana priblížiť. Iste, chápu, že ide o hru, prijmú ju a hrajú ju s nami.“

Nadviazať kontakt s deťmi je vraj ľahšie. 7 fotografií v galérii Nadviazať kontakt s deťmi je vraj ľahšie. Zdroj: Archív Červený Nos Clowndoctors

Vlastná budúcnosť

Pýtajú sa starí ľudia klaunov aj na ich skutočné mená, na ich život? „Na naše životy ani nie, len na ne občas v rozhovore narazíme. Skôr, keď sa lúčime, sa nás opýtajú so zvedavosťou v očiach: ‚A čo je nové v Bratislave?‘ Zaujíma ich vonkajší svet, dianie v meste,“ hovorí Evka. Zdravotní klauni chodia do domovov seniorov už dva roky. „Podľa mňa už človek musí mať niečo ‚nažité‘, aby dokázal nadviazať kontakt so staršími ľuďmi. Okrem toho, tu sa musíte vyrovnávať s vlastnou budúcnosťou,“ konštatuje Boris.

Evka dodáva: „Iste, tieto stretnutia majú vplyv aj na naše prežívanie. My však vieme, prečo tu sme. Chceme im priniesť zážitok, nadviazať s nimi vzťah. Dôležitá je pravidelnosť stretávania, rovnako ako u detí. Nechceme byť kultúrnym programom pre seniorov. My sme návšteva, na ktorú sa tešia. Nezabudnem na jednu 90-ročnú paniu, ktorá počas stretnutia s nami povedala: ‚Ja som mala solídny život.‘ A bola na to hrdá. Kiežby sme to aj my mohli raz povedať!“

Evka je pôvodne novinárka, Boris je bábkoherec. 7 fotografií v galérii Evka je pôvodne novinárka, Boris je bábkoherec. Zdroj: Peter Korček

Známe melódie

Zdravotní klauni chodia v domovoch seniorov aj za ľuďmi s Alzheimerovou demenciou. „Reagujú na nás veľmi spontánne. Na návštevách u nich volíme jednoduchšie vyjadrovanie, viac pracujeme s hudbou. Každý človek je podľa mňa rád, keď si môže zaspievať pesničku, ktorú pozná, takže si to vieme spoločne užiť. Spievajú s nami, a niektorí dokonca aj dlhšie ako my, lebo poznajú viac strof,“ smeje sa Evka. „Stáva sa nám aj to, že človek, ktorý už nekomunikuje a nerozpráva, začne spievať. Vynorí sa mu známa melódia, spomienka a naskočia mu aj slová,“ pridáva sa Boris.

Psychologička Judita Uličná, ktorá v Domove Jeseň života pôsobí, vníma prácu klaunov ako niečo špecifické. „My robíme klientom kultúrny program, máme individuálne aj skupinové sedenia, ale ich návštevy sú výnimočné. Hoci u niektorých ľudí sa už vytratil moment prekvapenia, tešia sa na klaunov, reagujú na nich, mnohí ich už čakajú. Dokonca nedočkavo vychádzajú z izieb, keď počujú hudbu, hlasy. Počas veľkých klauniád, ktoré tu zdravotní klauni robia dvakrát do roka, chcú už mať všetci naši starkí miesta v prvých radoch. Kedysi len nesmelo nakúkali dnu.“

Učiteľka Oľga Havranová a spevák Pepan Fešák sú vítanými hosťami. 7 fotografií v galérii Učiteľka Oľga Havranová a spevák Pepan Fešák sú vítanými hosťami. Zdroj: Peter Korček

Psychologičke sa páči, ako sa klauni vedia vcítiť do nálady, osobnosti a stavu seniorov: „Mali sme tu veľmi rozhľadeného pána. Keď klauni prišli k nemu do izby, po chvíli spolu začali hovoriť o vážnych veciach. Bol veľmi chorý, nebol nastavený na zábavu. Chcel sa s nimi rozprávať a oni mu to umožnili. Spomínam si aj na paniu, ktorá bola zase veľmi uzavretá a smutná. Vedeli sme o nej, že detstvo a mladosť prežila v Latinskej Amerike. Pozitívne nereagovala na nič, ale keď klauni začali hrať španielske melódie, úplne sa rozsvietila. Ožila, začala spievať tiež. Bolo to veľmi dojímavé, tiekli nám slzy,“ spomína.

Pravý a ľavý zajac

Učiteľka Oľga Havranová a muzikant Pepan Fešák sa po našom rozhovore vydávajú na pravidelné návštevy izieb. „Ručičky bozkávam,“ obracia sa Pepan v prvej izbe k dvom prítomným dámam. Oľga si strihne s jednou zo žien v izbe pomerne svižnú polku Jedna ruža, dve ruže a potom nasleduje tango Učiteľka tanca. Oľga si počas neho pritúli babičku ležiacu potichu na druhom lôžku a pomaly sa pri nej kolíše do rytmu: „To bol krásny tanec,“ konštatuje. „Veľmi som nemusela tancovať a ešte ste ma aj zohriali.“ Z postele sa ozve veselý chichot.

Náladu dokáže zlepšiť aj kompliment či krátky rozhovor. 7 fotografií v galérii Náladu dokáže zlepšiť aj kompliment či krátky rozhovor. Zdroj: Peter Korček

Spolubývajúca ležiacej babičky, pani „Margita“, ktorá tancovala s Oľgou polku, stále chodí. Klauni nám vysvetľujú, že sa síce Margita nevolá, ale oni ju tak pomenovali, lebo jej to meno pristane. „Keď ste s pani Margitou tancovali, boli ste ako Margita a Besná. No ty si bola celá besná. Musíš dávať pozor, aby ste nabudúce iba nestáli ako dve skaly,“ nahráva Pepan Oľge. „Budem na to pamätať,“ odpovedá Oľga s kamennou tvárou. Na záver nám pani „Margita“ prezradí, že ona kedysi tancovala spoločenské tance a toto veru správna polka nebola, rozdá nám cukríky zo stolíka a s poďakovaním nás vyprevádza na chodbu. „Ešte vás pohladkám, túto srsť,“ hladí učiteľka Oľga pani „Margitu“ po chrbte v umelej kožušinovej veste. „To je pravý zajac?“ zaujíma sa. „Áno, to je ten pravý a ja mám ľavého,“ kontruje za hlasného smiechu oboch babičiek Boris. „Samozrejme, každý človek potrebuje dotyk. Ak ho práve nemá kto objať, sme tu aj na to. Aby okrem toho, že sa spolu zasmejeme, cítili aj ľudský kontakt,“ hovorí nám vonku Evka.

Nieto lieku?

Sediacej panej v ďalšej izbe príchod klaunov úsmev na tvári nevyčarí. „Aký máte krásny župan,“ nedá sa odradiť Pepan. Pani ožije a koketne hodí rukou, župan má skutočne krásny, nebovomodrý. „Mne je zima, zohrejeme sa hudbou a tancom?“ skúša Oľga. Sediaca žena však mlčí. „No, je to také otvorené,“ opatrne konštatuje Oľga. Pri tónoch Keď rozkvitne biela ruža však pani už nahlas spieva a oboch vyprevádza s úsmevom.

Na deti platia triky, na seniorov hudba a vtipné dialógy. 7 fotografií v galérii Na deti platia triky, na seniorov hudba a vtipné dialógy. Zdroj: Archív Červený Nos Clowndoctors

V ďalšej izbe konečne prichádzajú na rad Oľgine gumáky. „On je v tej tanečnej škole a stále ospevuje len tie učiteľky tanca. A učiteľky slovenčiny čo? Ja nie som pekná?“obracia sa Oľga na pani Zuzanu ležiacu v posteli. „Aj vy ste pekná,“ chlácholí ju tá. „No, len ten tvoj outfit,“ nepozdáva sa Oľga Pepanovi. „Ja som totiž Olinke poradil, že ak chce tancovať, má mať vysoké topánky,“ vysvetľuje Pepan. „Vyššie som už nemala,“ otrčí Oľga pani Zuzane gumáky. Tá nevypadáva z roly: „Ale to nie sú vysoké topánky. Mali ste ich mať až po kolená,“ prisádza. „Ja som to vedela, sú nízke!“ žalostí Oľga. „Potrebujete opätky,“ konštatuje pani Zuzka znalecky. „Na gumáky opätky?“pýta sa Oľga.

Pokračuje to debatou, či stačí na tancovanie jedna lodička, tak ako na veslovanie, alebo treba dve. Pepan sa chytá za hlavu. „Ajajaj,“ ozve sa nôtenie z vedľajšieho lôžka. „Presne tak, pani Valéria, ajajaj,“ zapája Eva aj ženu ležiacu vedľa, ktorá nerozpráva. „Ale aj v tomto tu sa dá tancovať,“ konštatuje pani Zuzka ukazujúc na gumáky. „Tancuj, my ti s pani Valériou urobíme hudobnú skupinu,“ usmerňuje Oľgu Pepan a už znie Pod horou na celú chodbu.

Niekedy sa dá komunikovať len dotykom. 7 fotografií v galérii Niekedy sa dá komunikovať len dotykom. Zdroj: Peter Korček

Pani Zuzana nás po odchode klaunov volá dnu. Je nevládna po mozgovej porážke, no myseľ jej slúži. „Pozerám televízor, snažím sa lúštiť krížovky, inak neviem, čo by som tu robila. Na návštevy klaunov sa vždy veľmi teším. Je to naozaj príjemné rozptýlenie, keď človek musí stále len ležať,“ konštatuje. Prezrádza, že jej manžel bol hudobník a syn tiež hrá na violončelo. Je dlhodobo v zahraničí, navštevujú ju však ďalší členovia rodiny. Z vedľajšej izby už medzitým znie hudba a ozvena smiechu. Hovorí sa, že proti veku nieto lieku. Jeden však existuje. A klauni do domovov pre seniorov vždy prinášajú z neho poriadnu dávku.

 


Vďaka nej, nie je zviera iba vec. „Ten, kto týra zvieratá, často dokáže ublíži ľuďom,“ tvrdí Zuzana Stanová
Ríbezľový koláč
Hlad, kanibalizmus, smrť. Milióny Rusov o obilie obral aj paranoidný Stalin, zbrojil na ďalšiu vojnu

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×