Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Salijiovci sú legendou Nitry: Balkánsku zmrzlinu varia roky podľa rodinnej tradície!

06.08.2016 (31/2016) Kto nepozná a neochutnal v lete povestnú balkánsku zmrzlinu na pešej zóne v meste pod Zoborom, ako keby Nitru iba obišiel.
Salijiovci sú legendou Nitry: Balkánsku zmrzlinu varia roky podľa rodinnej tradície!
5 fotografií v galérii
Zmrzlina si roky drží vysokú úroveň.
Autor fotografie: Henrieta Ďurovová

Už viac ako štyridsať rokov sa táto mrazivá pochúťka varí na rovnakom mieste, v prenajatom dome vo dvore. Kedysi sa v tejto zóne, ešte pred osemdesiatym deviatym rokom nachádzalo malé letné kino. Premietanie skončilo, no zmrzlina zostala. Rovnako dobrá ako za starých čias, len ju varí nová generácia rodiny. Zmrzlina rodiny Salijiovcov je jednoducho legenda, ktorá k Nitre neodmysliteľne patrí.

Imigranti

Rodina Salijiovcov pochádza z bývalej Juhoslávie, z Macedónska. „V päťdesiatych rokoch sem prišiel za prácou otec môjho manžela Arif,“ zaspomínala si na minulosť v priestoroch zmrzlinárne pani Marta Salijiová, ktorú so zmrzlinou spojila láska. S bývalým hráčom Crvenej zvezdy Beograd, aktuálne hokejovým trénerom Djulnearom Salijiom, si pred rokmi povedali spoločné „áno“, a okrem sladkého pokušenia ich spojili aj dvaja synovia, známi slovenskí hokejisti Samir a Garip. Dnes sa spoločne tešia aj z malého vnúčaťa a veria, že v rodinnej tradícii variť a predávať zmrzlinu bude pokračovať niektorý z nich.

Pán v klobúku je starý otec rodiny Arif Saliji, ktorý prišiel na Slovensko z bývalej Juhoslávie za prácou. 5 fotografií v galérii Pán v klobúku je starý otec rodiny Arif Saliji, ktorý prišiel na Slovensko z bývalej Juhoslávie za prácou. Zdroj: Súkr. archív

„Nebohý svokor sa ako mladý muž zamestnal v cukrárni na rohu budovy oproti starej tržnici. Tam sa zoznámil s mladou Barborou, jeho budúcou manželkou, obaja sa celý život venovali výrobe zmrzliny a cukrárčine. Môj manžel Djulnear vyrastal na Slovensku od jedného roka,“ smeje sa Marta Salijiová. „Odmlada sa snažili prevádzkovať vlastnú zmrzlinu, ale v Nitre sa im veľmi nedarilo. Tak šťastie vyskúšali v Bošanoch, odkiaľ prešli do Bojníc, kde mali stánok pri zoologickej záhrade i kúpalisku. Za socializmu sa podnikať nedalo, tieto prevádzky patrili pod Mestskú správu kín. Rovnako aj tu na pešej zóne bolo najskôr kino, až neskôr sa tu zriadila výrobňa a predajňa. Toto bola napríklad pôvodne garáž,“ hovorí.

„Svokor do výroby zasvätil svoju manželku, a potom, žiaľ, zomrel. Svokra zostala mladučká vdova, iba tridsaťšesťročná, so štyrmi deťmi. Zostala tu však pracovať, neskôr získala koncesiu a napokon živnosť, ale to všetko až vtedy, keď sa časy zmenili. My sme sa s manželom zobrali v roku 1980. V Nitre mala rodina viac prevádzok, napríklad na Palánku u Turka, mnohí si ju pamätajú. Kedysi v našej prevádzke pracovala iba rodina, dnes už máme zamestnancov Cyrila a Martina, na ktorých sa môžeme vždy spoľahnúť.“

Zakladateľ tradície Arif Saliji s manželkou, priniesla mu bryndzové halušky, ktoré zbožňoval. 5 fotografií v galérii Zakladateľ tradície Arif Saliji s manželkou, priniesla mu bryndzové halušky, ktoré zbožňoval. Zdroj: Súkr. archív

Vždy varená

„Keď môj svokor začínal, vtedy sa sudy museli nabíjať ľadom, do toho sa vkladala hotová zmes, rozvážala sa na rikšiach a rovno predávala. Dnes to už možné nie je,“ pokračuje Marta Salijiová. „Zmrzlina sa vymrazovala ručne, varila sa vo varných kotloch, zákulisie, teda samotný proces varenia nikdy nebolo vidieť. Zmrzlina sa varila minimálne dve hodiny, na prípravu základnej zmesi sme používali úplne čerstvé vajíčka, a aj tá chuť samotnej zmrzliny bola iná. Dnes už na to všetko slúžia pastery, kde sa zmes pasterizuje, potom sa do nej pridávajú rôzne chute a hotová zmes sa vymrazuje v plnoautomatických výrobníkoch, odkiaľ sa priamo predáva,“ opísala nám proces varenia balkánskej zmrzliny.

„Variť zmrzlinu som sa naučila aj ja. Žiadny špeciálny recept na zmrzlinu nemáme, akurát, že sa ju stále snažíme robiť poctivo. Dá sa vyrobiť dvoma spôsobmi, teplou a studenou cestou. Teplá znamená varenie a vlastne ani neviem, či v Nitre okrem nás zmrzlinu ešte niekto varí. Za studena sa len zmesi zmiešajú a vymrazia. Každý výrobca používa niečo iné, my sa snažíme uchovať nielen kvalitu, ale i tradíciu.“

Povolanie – zmrzlinár

Zaujímalo nás, ako sa vlastne človek k takémuto povolaniu dostane. Ono totiž platí, že zmrzlinu vie predávať teoreticky hocikto, ale vyrobiť ju zasa také jednoduché nie je. „Ja som sa do rodiny privydala,“ smeje sa Marta Salijiová. „Ako som však už spomínala, manžela do výroby zaučila mama, moja svokra predávala a varila zmrzlinu až do dôchodku, celý život. Rovnako sa zmrzline venujú aj manželova sestra a brat,“ pokračuje.

Varenie zmrzliny má v rodine Slijiovcov dlhoročnú tradíciu. 5 fotografií v galérii Varenie zmrzliny má v rodine Slijiovcov dlhoročnú tradíciu. Zdroj: Súkr. archív

„Za socializmu sa varili tradičné druhy – citrónová, čokoládová, vanilková či punčová, no po revolúcii sa k nám dostali rôzni dodávatelia a ponuka sa rozširovala. Aj zmrzlina podlieha trendom. Robíme osemnásť druhov, ale aj to sa niekomu máli. Z roka na rok vždy pribudnú nové chute, no klasika je nemenná. Základná zmes zmrzliny je zásadne naša, nakupujeme len ovocné prísady, sú to extrakty z čistého ovocia. Sú zmrzliny, ktoré nerobíme, napríklad tureckú ružu, levanduľovú, pivovú a podobne, držíme sa radšej osvedčených chutí. Na druhej strane, keď sa Nitra stala majstrom v hokeji, vyrobili sme ,majstrovskú‘, ktorá bola modro-biela, aby sme si našich hokejistov uctili. Na pult ju plánujeme priniesť opäť na jeseň.“ Chutí ešte vôbec samotným zmrzlinárom ich zmrzlina, alebo ju už po tých rokoch definitívne vylúčili zo svojho jedálneho lístka? „Nie, nie, ešte stále si na nej pochutí celá rodina, ja dokonca ochutnám aj konkurenčnú,“ reaguje na otázku pani Salijiová. „Doma však zmrzlinu nevarím.“

Pôvod nie je dôležitý

Majiteľ balkánskej zmrzliny Djulnear Saliji sa okrem podnikania venuje aktívne hokeju, k športu priviedol aj oboch svojich synov. „Cez leto sa venujeme naplno podnikaniu, v zime trávi čas manžel pri hokeji,“ pochváli ho manželka a dodá, že bol jedným z tých, ktorí dokonca niesli olympijský oheň na olympiáde cez Belehrad, keď sa olympijské hry konali v Sarajeve. Na Slovensko si ho rodičia priviedli ako ročného v roku 1958, a sám Djulnear Saliji sa cíti ako rodený Slovák. „Vyrastal som tu, mám tu kamarátov, spolužiakov. Nikdy som sa nestretol s tým, že by ma niekto odsudzoval pre pôvod. A hoci sa naše deti narodili na Slovensku, napriek tomu som sa snažil synov naučiť rodný jazyk môjho otca. Z úcty k starým rodičom na svoj pôvod nezabúdame, a preto aj dodnes dávame deťom v rodine tradičné mená. Človek by nemal zabudnúť, odkiaľ pochádza,“ hovorí.

„Sme stále na pešej zóne a na rovnakom mieste,“ hovorí Djulnear Saliji. 5 fotografií v galérii „Sme stále na pešej zóne a na rovnakom mieste,“ hovorí Djulnear Saliji. Zdroj: Henrieta Ďurovová

Mŕtva pešia

Salijiovci vydržali na jednom mieste podnikať so zmrzlinou celé desaťročia. „Tento priestor nie je náš, roky ho máme prenajatý, a preto sa tu navonok veľa nezmenilo,“ pokračuje Djulnear Saliji. „Čo sa však zmenilo je nitrianska pešia zóna, ktorá po celých tých rokoch celkom vymrela. Dnes majú ľudia korzo v nákupných centrách. Všímame si aj drahotu, ceny sú vysoké, dnes si rodina nemôže kúpiť ani zmrzliny toľko ako kedysi. V minulosti si každý priniesol termosku a bral si ju domov, dnes si môže dovoliť rodina často iba malú porciu. Tu stávali rady až na ulicu, ale to už bolo dávno. Tí, ktorí sme na pešej zóne zostali podnikať, sa snažíme presvedčiť mesto, aby zónu oživili, ale... Sme tu hádam už jediní, ktorí celé roky zostali v rovnakej prevádzke. Presne štyridsaťšesť rokov! K nám chodí už tretia generácia zákazníkov, veľmi si vážime, že nám stále dôverujú a chodia sem. Nedávno nás navštívil pán, ktorý už viac ako dvadsať rokov žije v Amerike a bol milo prekvapený, že nás tu stále našiel. Cítil sa ako v detstve, keď k nám chodieval, a páčilo sa mu, že je tu všetko v pôvodnom stave, tak ako kedysi. Rovnako k nám radi chodievajú športovci či bývalí vojaci, ktorí slúžili pred tridsiatimi rokmi v krškánskych kasárňach. A všetci spomínajú ešte na Potkana, piváreň oproti, ktorá definitívne zanikla,“ pokračuje Djulnear Saliji. „My sa zatiaľ snažíme vydržať, veríme, že naše deti budú v rodinnej tradícii pokračovať.“


Kúpele, ktoré navštívila Sissi, kat na námestí a hradby, ktoré by boli pre vojská tvrdým orieškom
Presťahovali sme a na obecnom úrade nás akoby šikanujú: Môžeme si úradníčku nahrávať?
Nasucho: „Psychologička mi povedala, aby som sa držal. Keď som pil, vtedy som sa držal,“ hovorí Braňo Jobus

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×