Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vysnívané sa podarilo: Na Slovensku sa po 300 rokoch narodilo losie mláďa!

22.06.2016 (25/2016) Meno zatiaľ nemá a krst ho ešte len čaká. Narodil sa však na Slovensku a bude vyrastať v Revištskom Podzámčí. Na losej farme v tamojšom Zveroparku prišiel na svet malý los.
Vysnívané sa podarilo: Na Slovensku sa po 300 rokoch narodilo losie mláďa!
4 fotografie v galérii
Losy môžete na Slovensku vidieť na jedinom mieste.
Autor fotografie: Marcela Fuknová

Manažérka Zveroparku Romana Zubajová ukazuje losie mláďatko zatiaľ iba nám. Hoci ich farmu, kde žije množstvo ďalších zvierat, navštevujú celé školské skupiny i rodiny s deťmi, maličký los je ešte prakticky bábätko v šestonedelí. „Narodil sa 18. mája, takže mal nedávno mesiac. Zatiaľ sme ho ani nepomenovali, len sa rozhodujeme, akým spôsobom mu vyberieme meno. Či ho vyberú deti z niektorej školy, návštevníci alebo dáme hlasovať cez sociálnu sieť,“ usmieva sa Romana. Keď sme Zveropark navštívili vlani, tamojšie losy ešte žiadnych potomkov nemali. Na veľké osemhektárové územie farmy s jazerom ich priviezli z Nemecka a Nórska. Ako ideálny kandidát na otecka sa javil veľký samec Hans. Mohutný krásny los sa vlani ešte nemohol páriť, pretože bol príliš mladý. Minulý rok sa však Hans ani nesprával ako džentlmen. Vo veľkom mokrom bahnisku, kde sa losy vo vtedajších horúčavách ochladzovali, strategicky zaujal najlepšie miesto pod sprchou a samice si mohli ľahnúť, kde chceli.

Ošetrovateľ Janko bol pri príchode malého losíka na svet. 4 fotografie v galérii Ošetrovateľ Janko bol pri príchode malého losíka na svet. Zdroj: Marcela Fuknová

Nie sú v zoo

Losy bežne žijú osamelo, len na zimu sa samice s mláďatami zhromažďujú, aby prežili tuhé severské zimy. Teraz je však Hans so samicou Gigi a ich malým potomkom zavretý v menšej zvernici, aby bolo jednoduchšie sa o nich v tomto období starať. Mláďatko je rozkošné, na návštevníkov však zvedavé nie je. Z vysokej trávy sa zdvihne iba vtedy, keď sa blíži ošetrovateľ Janko. Označeniu zoologická záhrada sa však v Zveroparku vyhýbajú. Je to akýsi zvierací park vo voľnej prírode s mnohými ďalšími atrakciami a náučnými aktivitami pre deti. Tie môžu vo veľkých zverniciach pozorovať aj muflóny, daniele, jelene sika, bažanty, diviaky či líšky a množstvo tunajších i cudzokrajných zvierat. Napríklad maru stepnú, kozorožca kaukazského, morku divú, nosáľa červeného, skunka pruhovaného, páva korunkatého, emu hnedého či hodvábničku. Ohrady sú osadené medzi vŕškami, k parku vedie pomerne dlhá cesta lesom, ktorú však dal majiteľ parku vyasfaltovať a upraviť. Pomedzi ohrady a voliéry sa prechádza dvomi okruhmi po cestách vysypaných štrkom, ktoré dokopy merajú až 1,4 kilometra. Celý Zveropark sa rozprestiera na ploche 21 hektárov.

Rozprávka o losíkovi

Cestou od losov míňame skupinku detí sediacich v amfiteátri, ktorý je súčasťou areálu. Pozorne počúvajú inštruktorku. „Ponúkame im rozprávku o losíkovi, školy si môžu vybrať aj program o domácich zvieratách či o živote v lese. Deti tabuľky veľmi nečítajú. Pri výklade im však napríklad hovoríme, že muflóny majú po bokoch biele fľaky, ktoré sa volajú sedlo. Sú totiž na miestach, kde sa nohy pri sedení v sedle dotýkajú bokov zvieraťa. Vravíme im tiež, že biela škvrna na zadku daniela, jeleňa siku či sŕn sa volá zrkadlo, vysvetľujeme rozdiel medzi rohmi a parožím. Veľa si takto zapamätajú. Dôležité však je, že vidia zvieratá v ich prirodzenom prostredí, do ktorého zasahujeme len v potrebnej miere,“ rozpráva Romana. Aj preto sa brezivosť samice Gigi potvrdila až vtedy, keď zamestnanci parku zazreli, že jej postupne rastie brucho. „Ja som ku koncu tvrdila, že som zazrela aj pohyby, akoby sa jej pod kožou objavilo malé kopýtko. Netrápili sme ju však vyšetreniami ani ultrazvukmi. Nechali sme to na prírodu,“ hovorí manažérka.

Losí mládenček vyrastie do obrovských rozmerov. 4 fotografie v galérii Losí mládenček vyrastie do obrovských rozmerov. Zdroj: Marcela Fuknová

Výsledok ruje

Otázka, či losie mláďatko bude, alebo nie, minulú jeseň zaujímala celé osadenstvo Zveroparku. „Veľmi sme si mláďatko želali a Hansa sme s napätím sledovali. Ruja v septembri bola taká, aká mala byť. Hans si vyhrabával a značkoval rujovisko, samicu naháňal a tá pred ním utekala. Párenie však nikto z nás nevidel, takže sme mohli iba dúfať, že z ruje niečo vzišlo,“ smeje sa Romana. Tehotenstvo losích samíc trvá rovnako dlho ako ľudské, deväť mesiacov. Pôrod Giginho mláďaťa Romana ani majiteľ Zveroparku Vladimír Vikor nestihli. „Boli sme obaja mimo parku, keď nám Janko zavolal, že Gigi rodí a už trčí kopýtko. Snažili sme sa prísť čo najskôr, ale losík už bol na svete. Veterinára sme, samozrejme, zavolali, ale tiež to nestihol, prišiel ešte neskôr ako my,“ rozpráva Romana Zubajová. V Zveroparku pribudlo túto jar množstvo nových mláďat. Malé muflóniky, daniele, jahniatka aj tri krásne líščatá.

Mláďatko losa je však na Slovensku naozajstnou raritou. Je totiž prvé po troch storočiach, ktoré sa narodilo v týchto končinách. Málokto vie, že losy mokraďové v 17. storočí bežne žili na našom území, neskôr ich však vyhubili. Na Slovensku inde losy neuvidíte, v Česku tieto zvieratá majú v zoologických záhradách v Brne, Prahe a Olomouci. Na ruských losích farmách samice dokonca doja a samce zapriahajú do záprahov. Pred niekoľkými rokmi sa u nás vyskytli pokusy vrátiť losa mokraďového do voľnej prírody, žiaden však zatiaľ nevyšiel. „Losy sú veľmi citlivé na jedlo. U nás môžu návštevníci kŕmiť zvieratá len našimi balíčkami krmiva. Pre losy máme špeciálne granule. Napriek tomu im pravidelne vysýpame z kŕmidiel jačmeň či krmivo určené pre iné zvieratá. Nie je pre ne vhodné. V ZOO Ohrada prišli o dva losy, lebo ich návštevníci nakŕmili keksami,“ zvážnie manažérka.

Chcené parohy

Ďalšou udalosťou, ktorú všetci v Zveroparku očakávali, bolo prvé zhadzovanie Hansových parohov. „Mal ich zhadzovať niekedy v decembri, takže sme striehli, kedy to bude. Samozrejme, že sme to zhodené parožie chceli. A neustriehli sme. Raz, keď som prišla k ohrade, Hans už pobehoval len s jedným parohom. Pretŕčal sa tu tak potom dva týždne a bol dosť smiešny. Ten zhodený sme, našťastie, našli. Druhý paroh však tiež zhodil nepozorovane. Stratil ho niekde vo veľkej zvernici a zostal tam, doteraz sme ho neobjavili,“ rozpráva Romana.

Líščie mláďatká sa ľudí neboja. 4 fotografie v galérii Líščie mláďatká sa ľudí neboja. Zdroj: Marcela Fuknová

Život losov mokraďových je pre divákov zaujímavým divadlom. Los je výborný plavec, váži až do 630 kíl, dĺžka jeho tela dosahuje v dospelosti až 280 centimetrov a v kohútiku meria až 225 centimetrov. Patrí medzi jeleňovité párnokopytníky, tvarom tela pripomína koňa s krátkym krkom. Je známy svojím veľkým hrbom v kohútiku a neforemnou predĺženou hlavou s previsnutým horným pyskom a veľkým kožovitým lalokom na spodnej strane krku. Hans je ešte mladý samec a oproti takýmto obrom je zatiaľ „mušia váha.“ K svojmu prvému potomkovi sa však správa s nehou a rešpektom. Vníma, že je to jeho mláďa, nenapáda ho ani mu neubližuje, hoci momentálne žije v jeho blízkosti.

Areál Zveroparku ponúka deťom i celým rodinám v tomto roku aj nové lesné bludisko či novú dlhú šmýkačku, ktorá vedie popri ňom. Návštevníci si môžu pozrieť novovybudovanú chodbičku prísloví a porekadiel, pohladkať si vybrané zvieratá v hladkacom kútiku, ugrilovať si chytené ryby z jazierka. V drevenej novostavbe chcú v Zveroparku začať aj s predajom z dvora. Najväčšou tohtoročnou atrakciou však nepochybne bude malý los, ktorému zatiaľ trčí z vysokej trávy len papuľka a dve zvedavé oči.


Martin Nikodým si vyrába med a vďaka včelám pije harmonizovanú vodu. „Nechcem planéte ubližovať,“ hovorí
Marhuľový koláč
Významné archeologické nálezisko dostalo novú tvár. Nad Bojnou vyrástla unikátna slovanská brána


 

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×