Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Krasokorčuliar Jozef Sabovčík: Chodím na Slovensko tak, aby ľudia o mne nevedeli

23.01.2015 (4/2015) Krasokorčuliar Jozef Sabovčík (51) má medailu zo zimnej olympiády, dvakrát bol majstrom Európy, dostával šestky, no kariéru ukončil predčasne. Teraz žije v USA, stále korčuľuje na exhibíciách a je trénerom.
Krasokorčuliar Jozef Sabovčík: Chodím na Slovensko tak, aby ľudia o mne nevedeli
9 fotografií v galérii
Jozef Sabovčík
Autor fotografie: Miro Miklas

Kde v súčasnosti žijete?

V mestečku Bountiful, desať minút severne od Salt Lake City, v americkom štáte Utah. Som tam od roku 1995. Zo Slovenska som sa oficiálne odsťahoval v roku 1987 do Kanady. Bol síce starý režim, ale keďže som sa oženil s Kanaďankou, podal som si žiadosť o vysťahovanie a dostal som povolenie.

V roku 1986 ste sa druhýkrát za sebou stali majstrom Európy a skončili ste kariéru vo veku 23 rokov. Prečo?

Zranil som sa, odišlo mi koleno. Nechcel som končiť, veď som chcel štartovať na olympiáde v Calgary o dva roky neskôr. Keď koleno vybuchlo, počas jeden a pol roka mi ho operovali trikrát. Takže som skončil nechtiac.

Čo ste potom robili?

Rok som bol v Nemecku, živil som sa trénerskou prácou, lebo korčuľovať som nemohol. A potom som išiel do Kanady. Po jeden a pol roku som sa znova musel učiť stáť na korčuliach. Vyšiel som na ľad, chcel som sa odraziť a noha sa mi podlomila. Žiadna sila, stehno som mal tenké ako lýtko, svalstvo ochabnuté.

Koho ste v Nemecku trénovali?

Deti aj reprezentantov.

Mali ste 23 alebo 24 rokov a trénovali ste nemeckých reprezentantov? Poslúchali?

Samozrejme, veď som medzi nich prišiel ako olympijský medailista a dvojnásobný majster Európy. Zároveň som sa snažil medzi operáciami trénovať aj sám seba. Keď už som bol v Kanade, manažér mi začal hľadať angažmán, aby som sa mohol živiť krasokorčuľovaním medzi profesionálmi. Ale bolo to zložité, lebo každý vedel, prečo som skončil. Producenti sa báli najať si ma na vystúpenie, netušili, či sa môžu na mňa spoľahnúť, či koleno zasa nevybuchne. Nakoniec ma na vystúpenie zavolali a vždy som odjazdil, ako bolo treba. Presvedčil som ich.

Jozef Sabovčík (vpravo) na stupni víťazov na zimnej olympiáde 1984 v Sarajeve. 9 fotografií v galérii Jozef Sabovčík (vpravo) na stupni víťazov na zimnej olympiáde 1984 v Sarajeve. Zdroj: Archív

V časoch najväčšej slávy vás zrejme obliehali fanúšičky.

To áno. Chodilo veľmi veľa listov z celého sveta, z Japonska mi posielajú dodnes. Rodičia majú vrecia listov.

S koľkými fanúšičkami ste sa aj stretli?

So žiadnou, nikdy som to nevyužil. Bol som vo vrcholovom stredisku, mal som čas akurát na to, aby som stihol ísť do školy a na zimák, neskôr už iba na zimák. Naozaj som nemal čas. Samozrejme, zapálené lýtka som mal, ale čas nie. Veď aj preto som sa oženil s krasokorčuliarkou, ktorú som stretol na pretekoch.

Listy ste čítali?

Čítal. Neboli len zamilované, písali tiež fanúšikovia krasokorčuľovania.

Dodnes vystupujete na exhibíciách?

Vystupujem, ale viac sa venujem trénerstvu. Pracujem v krasokorčuliarskom klube, ktorý bol prvý v Utahu, je najstarší v štáte. V ňom som profesionálnym trénerom, starám sa o dvadsať mladých dievčat. Denne trénujeme, chodím s deckami na preteky, dve dievčatá sa mi mali dostať na majstrovstvá USA, ale zranili sa, prišli o šesť týždňov tréningu.

Na Slovensku už zrejme nie je krasokorčuľovanie také populárne ako v minulosti, čo súvisí aj s výsledkami. V zámorí je to stále populárny šport?

Už nie tak ako v 90. rokoch. Vtedy bol až neuveriteľne populárny. Televízna spoločnosť CBS stratila licenciu na americký futbal, na ktorý mali vyhradených ohromne veľa hodín vysielacieho času. Keď americký futbal začala vysielať iná spoločnosť, CBS ho musela nejako nahradiť. Práve vtedy bol škandál medzi rivalkami Nancy Kerrigenovou a Tonyou Hardingovou. Na Kerrigenovú zaútočil muž a pálkou jej prerazil koleno. Ukázalo sa, že útok vymyslel Hardingovej exmanžel. Každý sa o to zaujímal a CBS začala dávať krasokorčuľovanie. Ja som bol na obrazovke aj dvakrát do týždňa, toľko bolo pretekov a vystúpení.

O aké preteky šlo?

Napríklad tímové preteky profesionálov. Vo svetovom tíme som bol s Jayne Torvillovou, Christopherom Deanom a Katarinou Wittovou. Išli sme proti USA, Kanade a Rusku.

Tým ste sa živili?

Áno, trochu sa tým živím doteraz, ale v súčasnosti idem naozaj už len tam, kde sa mi chce, tak dvadsať vystúpení do roka. Deti som začal trénovať pred desiatimi rokmi a venujem sa im čoraz viac.

Kompletná rodina – s manželkou Jennifer a dvoma synmi. Starší Blade a mladší Jozef sa na otca neuveriteľne podobajú. 9 fotografií v galérii Kompletná rodina – s manželkou Jennifer a dvoma synmi. Starší Blade a mladší Jozef sa na otca neuveriteľne podobajú. Zdroj: Archív J.S.

Máte 51 a stále korčuľujete na špičkovej úrovni, robíte saltá, skoky. Baví vás to ešte po 45 rokoch?

Už veľmi nie. Vlani som chcel definitívne skončiť, ale znova som sa dal prehovoriť. Už som si toho odskákal dosť, keď nekorčuľujem, nechýba mi to. Predtým to bolo iné, keď som nebol týždeň na ľade, nevedel som vydržať a potreboval som skákať. Každý odo mňa chce, aby som robil saltá a v 51 rokoch to na ľade nie je jednoduché. Teraz som bol vo Švajčiarsku, robili sme dve šou na ľade. Ráno po tréningoch a vystúpeniach bolí telo omnoho viac ako kedysi.

Boli ste prvý človek, ktorý v medzinárodnej súťaži v osemdesiatych rokoch skočil štvoritý skok. Dnes skáčete čo?

Trojité. Na štvoritý som už pomalý, nestihol by som ho. Výbušnosť je horšia, rotácia pomalšia. V hlave presne viem, ako štvoritý skok skočiť, ale na ľade to už nejde.

Ani ste ho neskúšali?

Mám sa natoľko rád, že nie. Keď spadnem, trvá mi tri dni, kým sa z toho dostanem.

Štvoritým skokom ste kedysi nastavili latku vysoko a aj trochu určili smerovanie, akým sa bude krasokorčuľovanie uberať. Ako sa vyvíja dnes?

Veľmi zložito, urobili nový systém rozhodovania, ktorému diváci nerozumejú, prišli sme tak o veľké množstvo publika. Systém hodnotenia sa dostal do štádia, že mu polovica trénerov nerozumie. Keď musí tréner trénovať s knižkou v ruke, je to zlé. V minulosti bolo všetko jasné, najvyššia známka bola 6. Keď rozhodca ukázal šestku, každému padla sánka a všetci v hľadisku boli na nohách. Dnes hodnotia tak, že na konci vypadne od rozhodcov nejaké číslo, napríklad 112,3 – a nik z divákov nevie, čo to znamená.

Komplikuje to prácu aj trénerom?

Keď robím s krasokorčuliarom nový program, trénujeme s kalkulačkou. Na ľade mám v ruke papier, zapisujem si čísla, potom si sadnem ku kalkulačke a počítam. Vyjde mi, že moja krasokorčuliarka dostane napríklad 54,50. Keď dostane 51, viem, že máme chybu, ktorú treba odstrániť. Ak dostane viac, sme na dobrej ceste.

Bol prvý na svete, kto v medzinárodnej súťaži skočil štvoritý skok. 9 fotografií v galérii Bol prvý na svete, kto v medzinárodnej súťaži skočil štvoritý skok. Zdroj: Archív

Koľkokrát ste dostali od rozhodcov šestku?

Trikrát v živote.

Pamätáte si všetky?

Prvú som mal na súťaži v Moskve. Nezabudnuteľný pocit, je to, ako keď dosiahnete istý druh dokonalosti, viac ako 6 sa nedalo. Ďalšiu šestku som dostal na majstrovstvách Československa a poslednú v roku 1986, keď som skočil štvoritý skok. Ale úplné detaily, napríklad, aké som mal pocity, si nepamätám. Takisto si vôbec nepamätám, ako som šiel voľnú jazdu na olympiáde. Mal som natrénované a šiel som ako na autopilota.

Boli ste prvý so štvoritým skokom a vývoj je taký, že teraz sú najlepší krasokorčuliari schopní dať za jednu jazdu aj dva-tri štvorité skoky. Kde sa to skončí, kde sú limity?

Zdá sa, že štvoritý skok je strop, ľudská hranica. Každá rotácia trvá 22 stotín sekundy, čiže pri štvoritom skoku musí byť krasokorčuliar vo vzduchu najmenej 88 stotín. Zatiaľ sa nenašiel človek, ktorý by sa dokázal odraziť na korčuliach tak, aby bol vo vzduchu najmenej 1,1 sekundy potrebnej na pätorák. Ak sa nenájde, pätorák nebude.

Teraz v rámci vystúpení robíte okrem skokov aj saltá. Tiež ste boli prvý, kto urobil salto?

Nie, bol som však prvý, kto urobil vystreté salto. Naozaj prvé skočil oficiálne Američan Terry Kubicka v Innsbrucku 1976 vo voľnej jazde ako posledný skok. Bol jediný, kto ho na súťaži skočil, funkcionári sa potom rozhodli, že salto zakážu. Podľa nich ide o akrobatický prvok, ktorý v krasokorčuľovaní nemá čo robiť. Ja som sa salto vždy chcel naučiť, ale nejako mi to nepovoľovali. Prišlo to až neskôr, keď som začal jazdiť medzi profesionálmi. Na exhibícii saltá nie sú zakázané, naopak, vyžadujú ich odo mňa.

Pamätáte sa na prvé salto, ktoré ste skúsili na tréningu?

Áno. Mal som na sebe opasok, naň boli priviazané dve laná. Korčuľoval som po ľade, vedľa mňa šli dvaja, ktorí ma držali na lane, a urobil som ho. Pravou nohou som zapichol a ľavou sa odrazil. Potom som ho robil sám bez lana. Čím vyššie som skákal, tým viac som sa otváral, až sa mi podarilo skočiť vystreté salto. Robím ho dodnes, aj teraz som ho robil na dvoch vystúpeniach vo Švajčiarsku, vlani som si ho skočil na Slovensku počas tréningu v Hamuliakove.

Ani vek mu nevzal veľa z obratnosti a výbušnosti, hoci on vraví, že už je pomalší. Saltá na korčuliach však skáče stále. 9 fotografií v galérii Ani vek mu nevzal veľa z obratnosti a výbušnosti, hoci on vraví, že už je pomalší. Saltá na korčuliach však skáče stále. Zdroj: Archív

Testovali vás niekedy, aby zistili, v čom ste ako športovec špecifický? Či máte napríklad hypermobilitu kĺbov?

To mi netestovali, ale výbušnosť áno. Tú som mal mimoriadnu. Svaly boli v úplnom pokoji, naraz okamžite vybuchli a znova boli pokojné.

O koľko ste ťažší, ako keď ste v osemdesiatych rokoch chodili po pretekoch v Európe?

V porovnaní s olympiádou 1984 mám o päť kíl viac.

Dokedy budete korčuľovať?

Neviem, keď som chcel skončiť vlani a dal som si prestávku, vystúpenia mi nechýbali. Uvidíme, dokedy sa ešte dám prehovoriť. Navyše trénovanie detí je robota na plný úväzok, treba sa o ne starať, cez týždeň trénovať, cez víkendy chodiť na preteky. Keď ich netrénujem, pripravujem im hudbu.

Mixujete im hudbu, na ktorú jazdia?

Áno, lebo keď hudbu zostrihá niekto iný, vždy mi v nej niečo prekáža. Mladším deťom iba donesiem cédečko a poviem, že na toto budú jazdiť, so staršími sa dohadujem, čo by sa im páčilo.

Máte dve deti, korčuľujú?

Nie. Starší má už 22, mladší 11. Vedia sa postaviť na korčule, ale to im stačí, nerobia žiadny šport.

Hovoria po slovensky?

Nie. Nik tam so mnou nehovorí po slovensky. Starší trochu rozumie, ale hlavne mladší Jožko má dosť príklon k Slovensku a rozumie väčšmi. Strašne radi jedia slovenské jedlá, tak im ich varím.

Vy varíte?

Veľmi rád. Všetko, robím im aj halušky.

Na slovenské jedlá v zámorí asi ťažko zoženiete všetky suroviny.

Dá sa aj bez nich. Bryndzu môžem nahradiť jogurtom zmiešaným s feta syrom, do toho pridám ešte iný syr. Keď bola v roku 2002 zimná olympiáda v Salt Lake City, slovenská výprava mala svojho kuchára a on mi dal recept, ako bryndzu nahradiť. Decká milujú aj segedínsky guláš, ktorý im robím.

Pre Američanov asi neštandardné jedlá.

To áno, navyše manželka je vegetariánka, takže varím pre chlapov.

Na Slovensko chodí približne raz za rok. Tentoraz to vyšlo na január. 9 fotografií v galérii Na Slovensko chodí približne raz za rok. Tentoraz to vyšlo na január. Zdroj: Miro Miklas

Máte aj iný obľúbený šport?

Tenis. Moji favoriti boli Andre Agassi, Pete Sampras. Keď Andre skončil, trochu som z diania vypadol. Dnes je to Roger Federer.

To sú ľudia, s ktorými sa poznáte?

Vedia, kto som, a ja viem, kto sú oni. Ale nie je to tak, že si zaklopeme na dvere, že čau, ako sa máš. Ani si neposielame vianočné darčeky. Veľmi veľa známych mám aj medzi rockermi, lebo som jazdil na ich rockovú hudbu a bežne to bolo naživo. Scorpions hrali, ja som jazdil, vyšiel som na scénu, dostal som gitaru a pridal som sa k nim. Najradšej mám Brucea Springsteena, s ktorým sa tiež poznám.

Hráte na nejakom nástroji?

Na gitare. Obaja synovia sú hudobníci.

Spievate?

Občas, mali sme kamarátsku skupinu, ale nemám na ňu čas. Veď len na ľade s deťmi trávim najmenej 30 hodín týždenne, popri tom ďalšie povinnosti okolo krasokorčuľovania, starám sa o rodinu a musím trénovať stále aj sám seba.

Aké máte občianstvo?

Kanadské a slovenské.

Kanadské občianstvo mal aj Peter Šťastný, ktorý sa vrátil na Slovensko a stal sa politikom. Vás nikdy nikto neoslovil, aby ste šli do politiky?

Nie a ani nemám záujem.

V Kanade alebo v USA chodíte voliť?

Nie, ale mal by som. Keď nevolím, nemôžem na nič nadávať.

A na Slovensku?

Nie. Mám tu prechodné bydlisko, ale ani neviem, či by som mohol voliť.

V slovenskej politike sa orientujete?

Sem-tam, ale veľmi málo. V Amerike je zložité dostať z bežných správ aj informácie o iných štátoch. USA sú obrovské a zaoberajú sa samy sebou, teraz boli problémy v Colorade, kde legalizovali marihuanu a stále o tom vysielali správy. Keď v lyžovaní skončí americký lyžiar na 25. mieste, hovoria o ňom, ale nedozviete sa, kto bol v prvej desiatke, veď podobné je to aj na Slovensku. Tak ako sa teraz v Európe stále píše a hovorí o teroristickom útoku vo Francúzsku. Prilietal som do Európy cez Paríž a tam sa o inom nehovorilo. Som rád, že naspäť letím cez Amsterdam.

Sabovčík je žiadaným krasokorčuliarom na rôznych exhibíciách, ale on sa snaží obmedziť ich na minimum, približne dvadsať ročne. 9 fotografií v galérii Sabovčík je žiadaným krasokorčuliarom na rôznych exhibíciách, ale on sa snaží obmedziť ich na minimum, približne dvadsať ročne. Zdroj: Archív

Vo februári bude na Slovensku referendum, týka sa rodiny a homosexuálov. Existuje časť obyvateľstva, ktorá si nevie predstaviť, že by napríklad dvaja homosexuáli vychovávali dieťa.

Rodičia mi o referende hovorili. Podobné veci sa riešia aj v USA. V štáte Utah, kde žijem, to teraz povolili. Nemám na homosexuálov vyhranený názor ako mnohí iní, ani s manželkou sme nepreberali, čo povolili v Utahu. A vlastne ani nemôžem povedať, že mi je to jedno. Mohlo by mi byť jedno, keby som o probléme rozmýšľal. Asi mám iné starosti, keď tieto témy idú mimo mňa.

Objavuje sa v správach v USA občas aj Slovensko?

Nie. Jediné, čo som zaznamenal, bol nedávno Aeromobil, lietajúce auto, ktorý vymysleli dvaja Slováci. O tom sa rozprávalo, inak nič.

Čo športovci, napríklad hokejisti, ktorí pôsobia v zámorí v NHL? O nich sa nevraví?

Hovorí, ale Američanom je jedno, odkiaľ ktorý hokejista pochádza. Napriek tomu sa mi zdá, že špeciálne tých českých a slovenských majú veľmi radi. Teraz českému brankárovi Dominikovi Haškovi vyvesili dres a jeho číslo sa už nebude používať. Hašek alebo Jágr sú tam nenormálne hviezdy. NHL je neporovnateľne populárnejšia než majstrovstvá sveta v hokeji. MS nesledujú, ale hokejisti, ktorí vyhrajú Stanley Cup, sú pre Američanov bohovia. A je im jedno, či je hokejista zo zámoria, alebo zo Slovenska, Švédska. Napríklad Žigo Pálffy mal na hale LA Kings obrovský plagát.

Poznáte cyklistickú hviezdu Petra Sagana? O ňom v Amerike nepočuť?

Iba zo slovenských správ viem, že existuje. V USA sa o cyklistike skoro vôbec nehovorí. Odkedy bol škandál s dopingom Lancea Armstronga, úplne o nich prestali vysielať správy. Bol to tvrdý pád pre americkú cyklistiku, úplná tragédia. On bol národný hrdina a škandál zobral ľuďom ilúzie.

Vaši rodičia žijú v Bratislave. Ako často chodíte na Slovensko?

Raz do roka. Rodičia sú na dôchodku. U nás v Salt Lake City už neboli dlho, otec má 81 rokov a preňho je ťažšie absolvovať taký dlhý let. Cez internet debatujeme skoro každý deň.

Keby sa s rodičmi niečo stalo, čo by ste robili, keďže ste jedináčik?

Radšej sa nad tým ani nezamýšľam. Kým sa niečo nestane, neriešim to.

Spoznávajú vás ľudia, keď idete po Salt Lake City alebo po Bratislave?

V Salt Lake City áno. V Bratislave je to zvláštne, lebo cítim, že rozmýšľajú, či som to ja, alebo nie. Chodím na Slovensko tak, aby ľudia o mne nevedeli, lebo zvyčajne prídem na krátko a čas chcem stráviť s rodičmi.

Ako vyslovujú Američania vaše meno?

Jozef mi nepovedia, hovoria Džousef. Sabovčík vravia normálne, no znie to ako Sabavcik.

Sviatky doma so synmi. Vľavo je mladší Jozef, vpravo starší Blade. 9 fotografií v galérii Sviatky doma so synmi. Vľavo je mladší Jozef, vpravo starší Blade. Zdroj: Archív J.S.

Keď definitívne skončíte s jazdením, čo bude ďalej?

Budem len trénerom. Skákať ma už naozaj nebaví, všetko ma bolí, neviem si však predstaviť život bez krasokorčuľovania.

Slovenská strelkyňa Danka Barteková je členkou Medzinárodného olympijského výboru. Vás zatiaľ neoslovili ľudia zo slovenského alebo svetového výboru?

Na zimnej olympiáde 2002 v Salt Lake City som bol atašé slovenskej výpravy, ale inak nie.

Keby vás oslovili, či by ste chceli byť funkcionárom v olympijskom výbore, išli by ste do toho?

Určite áno. Olympionici sú úplne iná rodina, držia spolu, samozrejme, že by som mal záujem.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×