Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Atraktívne vyučovanie: Gymnazisti sa hrajú s vláčikmi, aby sa viac naučili!

11.01.2015 (2/2015) Verili by ste, že stredoškoláci spolu s riaditeľom si v pivnici školy stavajú a púšťajú vláčiky? Niektorí z nich majú železničné modelárstvo dokonca v rozvrhu.
Atraktívne vyučovanie: Gymnazisti sa hrajú s vláčikmi, aby sa viac naučili!
6 fotografií v galérii
Škola umožnila študentom hrať sa, aby sa naučili čo najviac.
Autor fotografie: Miro Miklas

Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave je náročná, prestížna škola zameraná na matematiku a prírodné vedy s päťdesiatročnou tradíciou. Raz a niekedy aj dvakrát do týždňa však niekoľko študentov zbehne do suterénu a – hrajú sa. Samozrejme, je to veľmi tvorivá a užitočná zábava. V pivnici „Tomášičky“ sa totiž ukrýva celá železnica. Krajinka s trávou, koľajnice, domčeky okolo trate, stanica, vláčiky a dokonca havarovaný vrtuľník v poli na zdramatizovanie situácie :). Jej poskladanie bolo určite poriadnym tréningom trpezlivosti. Žiaci museli modelu venovať mnoho hodín jemnej, až filigránskej práce. Suterénna miestnosť je vybavená ako modelárska dielňa – plná matíc a klieští, šraubovákov, káblikov, letovačiek, kúskov stavebníc, farieb a lepidiel.

Čarovný svet

Keď sa v dielni zhasne a model sa spustí, vláčiky jazdia po vysvietených koľajniciach, závory sa dvíhajú a klesajú, domčeky žiaria, starostlivo nastavené lampy vrhajú na pohybujúcu sa súpravu zaujímavé tiene. Miniatúrna rozprávka a splnený sen mnohých chlapcov a chlapov. „Chodia sem aj tri dievčatá,“ spresňuje riaditeľ gymnázia Norbert Kyndl zloženie modelárskeho krúžku. „Baví ich skôr maľovanie domčekov a vagónov, ale chalani ich zaúčajú aj do elektrotechniky. Dve mi hovorili, že si pod stromček vypýtali vláčiky,“ usmieva sa.

Riaditeľ Norbert Kyndl dostal železničné modelárstvo do rozvrhu školy. 6 fotografií v galérii Riaditeľ Norbert Kyndl dostal železničné modelárstvo do rozvrhu školy. Zdroj: Miro Miklas

Spoločné modelovanie železnice nikdy nie je záležitosťou jednej vyučovacej hodiny. „Decká ma presviedčajú, aby sme robili aj cez prázdniny, a málokedy skončíme skôr než o štvrtej, piatej poobede. Ja už chcem ísť domov, ale ony sedia pri vláčikoch. Rodičia im volajú, kde sú, a ony, že ešte stále na krúžku. Je to taký čarovný svet. Čas beží pri modeloch veľmi rýchlo,“ konštatuje riaditeľ.

Vláčiky sú slaboprúd

Norbert Kyndl vie, o čom hovorí. Železničné modelárstvo je od detstva jeho záľubou. Keď pred piatimi rokmi zaviedlo ministerstvo školstva do učebných osnov gymnázií vyučovací predmet s názvom technika, napadlo mu, ako túto záľubu predstaviť aj študentom. „Jeden ročník vo výučbe techniky sa venuje práve elektrotechnike a slaboprúdu. Podnetom bolo, že mnohí študenti údajne nevedeli zapojiť batériu a žiarovku či sfunkčniť spínač. Povedal som si – prečo túto časť predmetu absolvovať len formálne, s nejakými elektrikárskymi súčiastkami z fyziky? Vláčiky – to je predsa slaboprúd, 12 až 16 voltov. Naučíme sa, ako vysvietiť domček alebo dva vedľa seba, zdvihnúť a spustiť závory,“ rozpráva riaditeľ o svojom nápade.

Mateja práca na modeloch vláčikov baví. 6 fotografií v galérii Mateja práca na modeloch vláčikov baví. Zdroj: Miro Miklas

Vianočná romanca

Do školy doniesol nepotrebný modelársky materiál z domu, zaobstaral použité modelárske stavebnice. „Mnohé veci pridali aj rodičia detí. Zistili sme, že železničnému modelárstvu sa venujú viacerí z nich – lekári, manažéri. Niekoľkí nám dali svoje vlastné vybavenie. Začínali sme aj s odloženými, rozbitými či pokazenými súčiastkami. Študenti mali o to väčšiu radosť, keď sme ich spoločne opravili – a ono to fungovalo,“ hovorí s úsmevom.

Pred tromi rokmi mali v škole vďaka vláčikom skutočnú vianočnú romancu. „Všetko bolo vysvietené, zasnežené, umelý sneh bol aj na vagónikoch súprav. A vláčiky jazdili po koľajniciach nonstop. Bolo to veľmi pekné. Vlani sme to nestihli a teraz pred sviatkami tiež nie,“ priznáva riaditeľ. Vzápätí však dodáva, že o rok plánujú opäť niečo vymyslieť.

Modelárstvo bez bariér

Z vyučovacej hodiny sa neskôr stal krúžok, ktorý nenavštevujú len terciáni, ale študenti viacerých ročníkov. Každý rok sa ich nazbiera pätnásť až dvadsať. Pribudli dokonca externisti. Modelári, kamaráti pána riaditeľa v dôchodkovom veku. „Jeden radí deckám s elektrikou, druhý robí skôr kompozíciu krajiny. Sú to naši odborní asistenti. Aj náš americký lektor angličtiny sa ma stále vypytuje, kedy si bude môcť prísť zase púšťať vláčiky. Modelárstvo nepozná vekové obmedzenia ani jazykové bariéry,“ tvrdí Norbert Kyndl.

Miniatúrna krajinka okolo trate s domčekmi a cestami je fascinujúca. 6 fotografií v galérii Miniatúrna krajinka okolo trate s domčekmi a cestami je fascinujúca. Zdroj: Miro Miklas

Vláčiky a koľajnice na Tomášičke expandovali dokonca aj do skleného výklenku na prízemí :). Na modeloch sa, samozrejme, stále pracuje, železnica v suteréne je však už stálou vyučovacou pomôckou. „Nedávno k nám prišla návšteva z Taiwanu. Absolvovali sme prehliadku tried, auly, bazéna. Keď sme ich však zobrali do suterénu k vláčikom, okamžite vyťahovali fotoaparáty, blýskalo sa tam ako na premiére v Hollywoode,“ smeje sa riaditeľ.

Jedinečná atrakcia

Po vyučovaní prichádzajú do modelárskej dielne 15-ročný Matej, starší študenti Bohuš a Martin a krátko po nich dorazí aj 12-ročná Linda. Chlapci sa zhodujú, že k železničnému modelárstvu ich priviedli otcovia. „Som rád, že u nás v škole máme vláčiky celý rok, doma rozbalíme stavebnicu iba na Vianoce,“ hovorí Matej. Chalani sa bavia o krajinke a zapojení modelu, padajú fundované elektrikárske výrazy. Hoci Bohuša to tiahne k hudbe a Martina k ekonómii, modelovanie vláčikov ich skutočne vzdelalo aj v základnej elektrotechnike.

Matej, Bohuš, Linda a Martin pracujú ako tím. 6 fotografií v galérii Matej, Bohuš, Linda a Martin pracujú ako tím. Zdroj: Miro Miklas

Škola umožnila študentom hrať sa, aby sa naučili čo najviac. Očividne to funguje. Tomášička navyše získala atrakciu, akú nemá žiadne gymnázium na Slovensku. Podobné vláčikové modely majú len na univerzite v Žiline a na tamojšej dopravnej priemyslovke, kde na modeloch vysvetľujú žiakom princípy železničnej dopravy. „Sú to veľmi citlivé zariadenia, tam ich majú pod sklom. Tu si ich môžu študenti vyskúšať, mať radosť z toho, čo vytvorili,“ vysvetľuje pedagóg. Norbert Kyndl vie, že takto získané vedomosti len tak ľahko nezabudnú. Zo školských čias si navyše odnesú manuálnu zručnosť a presvedčenie, že dokážu pracovať s technickými zariadeniami. Pocit, že niečo funkčné vedia vyrobiť sami. Malé vlaky môžu byť pre niektorých študentov vstupom do veľkej vedy. A viacerí si zrejme odnesú vášeň na celý život. Budú mať vláčik ako koníček.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×