Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdravé neresti? Čo vo veľkom množstve telu škodí, v malom môže pomáhať

26.10.2014 (43/2014) Alkohol, sladkosti, nikotín, káva. Na druhej strane rovnice sú zvyčajne alkoholizmus, obezita, rakovina pľúc, vysoký tlak. Nemusí to tak byť, ak si ustrážite množstvo. Hrešte, ale v malom.
Zdravé neresti? Čo vo veľkom množstve telu škodí, v malom môže pomáhať
6 fotografií v galérii
Káva je zdraviu prospešná. S cigaretou sa možno lepšie sústredíte, telu však uškodíte.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Víno

Ak budete denne piť viac ako 4 decilitre vína, môžete dostať srdcový infarkt, rakovinu, osteoporózu a, samozrejme, prepadnúť alkoholovej závislosti. Tá so sebou prináša devastáciu mozgu, pečene aj celého tela. Víno v malom množstve však podľa odborníkov telu môže len prospieť – je to výborný preventívny prostriedok proti viacerým civilizačným chorobám. Úplne vyhnúť by sa mu mali tehotné a dojčiace ženy a ľudia, ktorým môže uškodiť aj malé množstvo alkoholu – napríklad epileptici či abstinujúci alkoholici. Víno tiež nie je vhodné pre ľudí so zápalom pankreasu, žalúdočnými vredmi, s nádormi ústnej dutiny, hrtana a pažeráka, pečene a niektorými hematologickými ochoreniami.

Víno obsahuje polyfenoly s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami – aj preto sa na štípance či opuchliny dávajú vínové obklady. Vedci skúmajú vplyv polyfenolov na neurodegeneratívne procesy, starnutie či rakovinu. Zatiaľ ide len o výskumy, je však potvrdené, že pravidelná konzumácia malého množstva vína má priaznivý účinok pri ateroskleróze a znižuje teda aj riziko srdcového infarktu. Tento efekt je dokonca ešte výraznejší u ľudí, ktorí už infarkt prekonali – a najmä u mužov.

Priaznivé účinky vína sa vysvetľujú predovšetkým zvýšením hladiny dobrého cholesterolu HDl a znížením hladiny fibrinogénu – látky, ktorá súvisí so zrážaním krvi. Pravidelný prísun malého množstva vína teda znižuje pravdepodobnosť krvných zrazenín v mozgu či v srdcových tepnách. Podobne ako červené víno pôsobí na organizmus aj biele. Podľa niektorých odborníkov sú pozitívne účinky bieleho vína v malom množstve na organizmus dokonca väčšie než u červeného vína. Môžete si teda vybrať podla chuti...

Známy je takzvaný francúzsky paradox. Konzumácia červeného vína je u nich desaťnásobne vyššia než u Američanov, no na 100 Francúzov pripadá až o 30 percent infarktov menej než u ľudí rovnakého pohlavia žijúcich v Amerike v rovnakom veku. Francúzi pritom fajčia viac ako Američania, konzumujú približne o 30 percent viac tuku vo forme masla, tučných syrov, masti a husacej pečene. Červené víno pijú už na obed. Vedci však dnes tvrdia, že okrem červeného vína treba za nižším počtom infarktov vo Francúzsku vidieť aj vysokú kvalitu tamojších potravín, malé porcie a odolnosť Francúzov proti stresu – skrátka, tamojší životný štýl. Ktovie, možno aj za to môže víno – malé množstvo totiž priaznivo vplýva na psychiku.

Koľko si môžete dopriať?

Zdravý muž môže vypiť 0,2 až 0,4 litra denne, žena 0,2 až 0,3 litra denne. Množstvo však neprekračujte!

 

Čokoláda

Len málokto vie, že čokoláda patrí medzi zdraviu prospešné potraviny, ale pozor – iba tie druhy, v ktorých kakaová hmota tvorí vyše 70 percent ich hmotnosti. Kakao obsahuje fenyletylamín – biologicky aktívnu látku, ktorá sa v tele zvýšene spotrebúva pri vyčerpaní a psychickom napätí. Priaznivé účinky na organizmus má iba tmavá a horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa. Pri umiernenej konzumácii omladzuje, znižuje krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu, pomáha metabolizovať cukor, neutralizuje voľné radikály, znižuje tvorbu krvných zrazenín a zlepšuje vstrebávanie vitamínov a minerálov. Horká čokoláda má nízky glykemický index, veľa antioxidantov, menej nevhodných tukov než iné sladkosti, vysoký obsah horčíka a povzbudzujúce alkaloidy teobromín a kofeín.

Čokoláda je energeticky bohatá, strážte si množstvo. 6 fotografií v galérii Čokoláda je energeticky bohatá, strážte si množstvo. Zdroj: Profimedia.sk

Mliečna čokoláda tieto vlastnosti, samozrejme, nemá, ani lacné čokolády, kde sa kakaové maslo nahrádza rastlinnými tukmi. Čokoládu by nemali jesť ľudia, ktorých trápia dna, obličkové či močové kamene a potravinové alergie. S mierou by sa mala konzumovať pri tráviacich problémoch, ochoreniach žalúdka a žlčníka.

Koľko si môžete dopriať?

Pri správne zostavenom jedálnom lístku si môžete dať 3 až 4 kocky horkej čokolády denne.

 

Nikotín

Fajčenie cigariet má také množstvo negatívnych účinkov na organizmus, že pozitívne účinky samotného nikotínu sú popri hororových následkoch fajčenia úplne zanedbateľné. Existujú však – nikotín dokáže napríklad zlepšiť aktuálne zhoršený stav schizofrénie, upravuje nerovnováhu sérotonínu a dopamínu v mozgu. Je dokázané, že prísun nikotínu spomaľuje nástup Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a zmierňuje tiež príznaky týchto dvoch ochorení. Fajčiari po vysadení nikotínu zvyčajne priberú. Nikotín totiž spomaľuje vypúšťanie tráveniny do čreva, jej priechod črevom však urýchľuje a zvyšuje bazálny metabolizmus – akúsi základnú energetickú spotrebu tela asi o 800 kilojoulov denne.

Nikotín môže podľa niektorých vedcov zlepšiť priebeh atakov ulceróznej kolitídy, zhoršuje však Crohnovu chorobu, ktorá patrí medzi zápalové ochorenia čriev. Fajčiari majú tiež počas účinkovania nikotínu v tele lepšie sústredenie a krátkodobo sa zlepšuje pamäť. Fajčenie však z dlhodobého hľadiska zhoršuje aterosklerózu a vedie k skoršej demencii – efekt je teda naozaj len dočasný. Nikotín pomáha aj pri zvládaní stresu – pri fajčení sa vylučujú do mozgu endorfíny a pomáhajú upokojiť sa.

Koľko si môžete dopriať?

Kardiológovia tvrdia, že menej ako 5 cigariet denne nemá na vznik srdcovo-cievnych ochorení zásadnejší vplyv. Myslite však aj na ďalšie negatívne účinky fajčenia – napríklad rozvoj onkologických ochorení či poškodenie pľúc. Práve vy môžete byť totiž citliví na splodiny cigaretového dymu a aj pri miernom fajčení môžete dostať napríklad chronickú obštrukčnú chorobu pľúc.

 

Káva

Pokiaľ je káva váš životobudič, nemusíte s ňou skoncovať. Ukazuje sa totiž, že jej pitie má na väčšinu ľudí viac pozitívnych ako negatívnych účinkov. Ešte nedávno sa káva spájala so vznikom srdcových ochorení, osteoporózy, neplodnosti a rakoviny pankreasu. Súčasné výskumy preukázali, že pokiaľ ju pijete, znižuje sa u vás riziko vzniku cukrovky druhého typu, srdcových ochorení, astmy, žlčových kameňov, Parkinsonovej choroby, rakoviny pečene a hrubého čreva. Káva súčasne povzbudzuje organizmus na vyššiu výkonnosť.

Káva 6 fotografií v galérii Káva Zdroj: Profimedia.sk

Potvrdenie jej prínosu pre zdravie priniesli najmä štúdie o cukrovke. V správe, ktorá zhrnula údaje z deviatich veľkých štúdií, sa uvádza, že u ľudí, ktorí pili 4 – 6 šálok kávy denne, sa znížilo riziko vzniku cukrovky typu dva o 28 percent v porovnaní s tými, ktorí pili o dve šálky menej. Viac ako šesť šálok denne znížilo toto riziko o 35 percent. Napriek obavám z minulosti, že káva môže poškodzovať srdce, štúdie nepreukázali žiadnu súvislosť kávy so srdcovými ochoreniami. Naopak, jedna zo štúdií vykonaná medzi 41 836 zdravými ženami vo veku 55 až 69 rokov zistila, že jedna až šesť šálok denne znižuje riziko úmrtí na srdcové ochorenia.

Najúčinnejší ochranný účinok má 4 až 6 šálok denne. Niekoľko štúdií preukázalo spojenie pravidelného pitia kávy s ochranou proti Parkinsonovej chorobe. U mužov s vyšším denným príjmom kofeínu sa znížilo riziko vzniku choroby o 48 percent a u žien, u ktorých bola denná dávka kávy 4 – 6 šálok, sa toto riziko znížilo o 50 percent. Káva má tiež pozitívne účinky pri ochrane pečene pred účinkami alkoholu a toxínov. V analýze výsledkov z deviatich výskumov na 240 000 osobách sa uvádza, že riziko vzniku rakoviny pečene sa znížilo o 43 percent pri dvoch šálkach kávy denne. Dve šálky zvyšujú výkonnosť pri fyzických aktivitách, napríklad pri behu a bicyklovaní. Káva tiež podporuje mozgovú činnosť, najmä ak si jej príjem rozložíte počas celého dňa.

Priaznivé účinky kávy sa spájajú s antioxidantmi, ktorých efektívnosť sa zvyšuje pražením. Predpokladá sa, že antioxidanty tlmia zápalové procesy v tele a zlepšujú využívanie inzulínu – hormónu na znižovanie hladiny cukru v krvi. Káva tiež obsahuje horčík – minerál, ktorý ovplyvňuje hladinu cukru. Pozitívne účinky má aj kofeín, ktorý pomáha pri liečbe príznakov astmy, podporuje fyzickú výkonnosť a mentálnu bdelosť. Ochranné účinky kávy proti vzniku žlčníkových kameňov a Parkinsonovej choroby sa tiež pripisujú kofeínu. Pravidelné pitie kávy však nemusí byť vhodné pre každého. Nadmerné množstvo kofeínu zvyšuje krvný tlak a tep srdca, čo nie je želaným účinkom pri srdcových ochoreniach. U žien v menopauze, ktoré nemajú dostatočný príjem vápnika, konzumácia 450 miligramov kofeínu denne (asi tri šálky) môže zapríčiniť rednutie kostí. Vysoký príjem kofeínu počas tehotenstva môže tiež zvýšiť riziko potratu. Kofeín je simulant a je mierne návykový. Pokiaľ pijete kávu pravidelne, vynechanie dennej dávky môže spôsobiť zápchu, bolesť svalov, hlavy, podráždenosť a dokonca miernu depresiu.

Koľko si môžete dopriať?

Bežná šálka kávy obsahuje asi 100 mg kofeínu. Výskumy potvrdili, že zdraví ľudia sa nemusia obávať negatívnych účinkov kávy, pokiaľ ich denná dávka kofeínu nepresiahne 450 mg. Tehotným ženám sa neodporúča viac ako 300 mg kofeínu denne, niektorí odborníci toto množstvo obmedzujú až na 200 mg. Ďalšími obmedzujúcimi faktormi môžu byt vysoký krvný tlak, nespavosť a osteoporóza.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×