Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Životobudič z Kaffy: Za zničenie kávovníka bol trest smrti!

22.04.2014 (16/2014) Keď vychutnávame lahodnú chuť a vôňu kávy z obľúbenej šálky či pohára, sotva si uvedomujeme, akú zaujímavú históriu má za sebou zrnko tejto plodiny.
Životobudič z Kaffy: Za zničenie kávovníka bol trest smrti!
10 fotografií v galérii
Predavač kávy z 18. storočia.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Domovom kávovníka je Etiópia a priľahlé územia Afrického rohu, kde cestovatelia ešte aj dnes môžu obdivovať jeho divorastúce kríky. Aj meno napokon dostala káva podľa etiópskej provincie Kaffa.

Prísne strážené bobule

O objavení blahodarných účinkov kávy existuje veľa legiend a povestí. Jedna z nich hovorí o pastierovi, ktorý si všimol, že jeho kozy boli očividne živšie po tom, čo sa napásli červených bobúľ a listov. Iné legendy tvrdia, že to boli mnísi, ktorí ako prví robili odvar z kávovníkových bobúľ, lebo tento nápoj ich udržiaval v bdelosti pri dlhých modlitbách. Niektorí historici sa dokonca nazdávajú, že káva sa pila už v Tróji ako „úžasný nápoj“, ktorý tam priniesla Helena so Sparty. Je však takmer isté, že prví konzumenti kávy žili na území Etiópie.

Niektorí historici tvrdia, že káva sa pila už v Tróji a priniesla ju tam Helena zo Sparty (na tróne). 10 fotografií v galérii Niektorí historici tvrdia, že káva sa pila už v Tróji a priniesla ju tam Helena zo Sparty (na tróne). Zdroj: Profimedia.sk

Nebola to však Etiópia, odkiaľ sa káva začala šíriť do sveta, ale Jemen s jeho prístavom Mokka (al-Muchá), ktorý vtedy patril k najčulejším obchodným centrám na svete. O tom, ako sa káva dostala do Arábie, hovorí príbeh, podľa ktorého čierni sudánski otroci vlečení do Arábie cez Etiópiu na ďalekú a ťažkú cestu nazbierali červené kávovníkové bobule, ktoré im mali pomôcť prekonať strastiplnú púť.

Podľa viacerých historikov má byť rok 575 rokom, keď sa v Arábii začal kávovník záhradnícky pestovať a rozmnožovať. Arabi si však vzácnu plodinu prísne strážili ako výhodný obchodný artikel, podobne ako Číňania svoj čaj.

V ďalšom osude kávy zohrala svoju úlohu Mekka. Je známe, že Mekka, nachádzajúca sa na území dnešnej Saudskej Arábie, bola ako rodisko proroka Mohameda, zakladateľa islamu, srdcom moslimského sveta a moslimskí pútnici si na cestu so sebou vždy brávali aj zopár zŕn kávy. Ostávalo už len otázkou času, kedy sa táto jedinečná plodina prepašuje a vydá sa na svoju nezadržateľnú cestu svetom.

Rodisko kávy – etiópska provincia Kaffa. 10 fotografií v galérii Rodisko kávy – etiópska provincia Kaffa. Zdroj: Profimedia.sk

V 15. storočí bolo už v Arábii pestovanie kávy vysoko rozvinuté. Existujú indície, že jej rozšírenie na východ má na svedomí pútnik z Indie Baba Budan, ktorý si z Mekky niekedy v 17. storočí priniesol zopár plodných bobúľ a tie sa ujali kdesi v juhozápadnej Indii. No zdá sa, že už dve storočia predtým, ako hovorí viacero povestí, sami Arabi vysadili prvú kávu v roku 1505 na Cejlóne (Srí Lanke). Bolo to však až 17. storočie, keď káva začala razantne písať svoju históriu o prenikaní do sveta.

Káva zo skleníkov

Začiatkom 17. storočia sa kupci vtedajších obchodných veľmocí so zámorskými kolóniami – najmä však Holanďania a Francúzi – predbiehali v snahe zaviesť pestovanie kávovníka vo svojich kolóniách. Víťazmi sa stali Holanďania. Získali kávovník a cez Mokku sa s ním preplavili do Amsterdamu. Vo vykurovaných skleníkoch sa im podarilo v priebehu niekoľkých rokov vypestovať a namnožiť dostatočné množstvo rastlín a semien. A tak mohli Holanďania okolo roku 1658 začať pestovať kávovník vo veľkom na Cejlóne.

Triedenie kávy na Cejlóne. 10 fotografií v galérii Triedenie kávy na Cejlóne. Zdroj: Profimedia.sk

Prvú veľkú európsku plantáž sa podarilo založiť takisto Holanďanom, a to na Jáve, vtedajšej holandskej dŕžave. Bolo to v roku 1699 a za úspechom stál vtedajší amsterdamský starosta Nicolaas Witson. Zisky z jávskej plantáže boli vynikajúce a povzbudili ďalších záujemcov o jej pestovanie. Prvé plody na kríkoch či stromoch kávovníka sa objavujú po troch až štyroch rokoch. Preto sa môžeme domnievať, že až z druhej alebo tretej výsadby na jávskej plantáži boli odoslané vzorky a sadenice v roku 1706 späť do Amsterdamu. Prevzala ich amsterdamská botanická záhrada a v ďalších rokoch boli semená z jávskeho kávovníka veľkoryso rozposlané záujemcom a nadšencom do celej Európy. Zakrátko rozšírili Holanďania pestovanie plodiny aj na ďalších indonézskych ostrovoch – Sumatre a Celebese. Indonézia sa tak stala prvým obchodným pestovateľom a vývozcom kávy na svete. Dnes jej v objeme vývozu patrí štvrté miesto.

Fiasko Francúzov

Zaujímavú stopu v histórii pestovania kávy zanechali Francúzi. Hneď na začiatku bola ich snaha poznamenaná jedným z najväčších neúspechov v jej pestovaní. Skupina nadšencov sa pokúsila v roku 1670 založiť plantáž pri Dijone na otvorených poliach stredného Francúzska. Táto oblasť je známa mrazivými zimami a hmlami. To nemohlo dopadnúť dobre. A tak prvý kávovník po tomto fiasku získali Francúzi až v roku 1714. Bol to poldruhametrový strom. Tento dar francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. od mesta Amsterdam previezli do botanickej záhrady Jardin des Plantes v Paríži. Bol vlastne prapredkom všetkých kávovníkov, ktoré neskôr vyrástli v Strednej i Južnej Amerike a v Karibskej oblasti.

Arabská káva. Rytina z roku 1820. 10 fotografií v galérii Arabská káva. Rytina z roku 1820. Zdroj: Profimedia.sk

Francúzom sa v roku 1715 podarilo vyviezť z jemenského prístavu Mokka 40 kávovníkov, s ktorými smerovali na malý ostrov Bourbon (dnešný Réunion), ležiaci v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Cestu však prežili iba dve rastliny. Tie sa, našťastie, dobre uchytili a v priaznivom podnebí ostrova sa tak obdivuhodne vyvíjali, že už v roku 1719 mohli predávať prvé zrná. Celé roky potom podnikala vláda až drastické kroky na podporu pestovania kávy. Existoval zákon, podľa ktorého každý obyvateľ ostrova, beloch alebo černoch, musel ročne vypestovať sto kávovníkov. Každý otrok musel vypestovať dvesto rastlín ročne a každému, kto by zničil kávovník, hrozila poprava. Ostrov bol francúzskou kolóniou, až do roku 1848 sa volal Bourbon a tým istým menom sa označovali tam dopestované sadenice i káva. Paradoxne na ostrove sa dnes už káva takmer nepestuje.

Darček z Paríža

K francúzskej kávovej histórii sa viaže aj dojímavý príbeh starého námorného dôstojníka Gabriela Mathieua de Clieu. Bol to práve on, kto doviezol prvý kávovník na západnú pologuľu, na ostrov Martinik, kde slúžil. Počas dovolenky v Paríži v roku 1720 sa mu podarilo získať niekoľko sadeníc, ktoré sa rozhodol vziať so sebou späť na Martinik. Všetky však cestou zhynuli. Preto o tri roky neskôr vzal z prístavu Nantes na palubu lode do Martiniku len jedinú. Ale je isté, že to bola najstarostlivejšie a najláskyplnejšie opatrovaná sadenica všetkých čias. Pred spŕškami slanej vody, vetrom i chladom ju chránila sklená skrinka.

Námorný dôstojník De Clieu priviezol na Martinik prvý kávovník z Paríža. 10 fotografií v galérii Námorný dôstojník De Clieu priviezol na Martinik prvý kávovník z Paríža. Zdroj: Peter Ličák

Ako sa možno dočítať v denníku pána de Clieu, loď, život posádky, a teda aj vzácnej rastliny ohrozovali cestou nielen tuniskí piráti, ale aj prudká búrka. Keď napokon všetko dobre dopadlo, ukázalo sa, že de Clieu mal na palube nepriateľa, ktorý mu závidel jeho plány s kávovníkom a rastlinu poškodil. De Clieu sa s neprajníkom, samozrejme, pobil. Navyše o pár dní nastúpilo bezvetrie, loď zostala stáť a posádka dostávala znížený prídel vody. Námorník sa však celé dni o svoj skromný prídel obetavo delil so svojou chránenkyňou. Keď napokon loď šťastne doplávala na Martinik, zasadil de Clieu vzácny kávovník v Precheare medzi tŕnisté krovie. Vo dne, v noci ho strážili otroci. Stromčeku sa darilo, rýchlo košatel a o tri roky dal prvú úrodu. O 51 rokov neskôr napočítali na Martiniku vyše 18 miliónov kávovníkov. Žiaľ, Gabriel Mathieu de Clieu sa nedožil prvej úrody. Zomrel v roku 1724 v Paríži ako 88-ročný vážený, ale nebohatý muž. Dnes ho pripomína pomník, ktorý mu postavili v botanickej záhrade vo Fort-de-France na Martiniku.

Liatinový mlynček na kávu zo začiatku 20. storočia. 10 fotografií v galérii Liatinový mlynček na kávu zo začiatku 20. storočia. Zdroj: Peter Ličák

Hoci je malý ostrov v histórii kávy zapísaný ako miesto, odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo po celej Strednej Amerike, po pohromách, ktoré spôsobila nielen príroda, ale aj nepriaznivé politické pomery, sa dnes už káva odtiaľ nevyváža a takmer sa tam nepestuje.

Deň kávy

Do histórie putovania kávovníkov sa v roku 1730 významne zapísali aj Briti, keď zaviedli pestovanie kávy na Jamajke. Zakrátko sa zrodil mýtus o najlepšej káve na svete – jamajskej odrode Blue Mountain. Znalec histórie kávy a odborník na jej kvalitu publicista Jon Thorn tvrdí: „Takmer každý, kto počul o jamajskej káve, vie, že je to najdrahšia káva na svete, ale nie každý vie prečo. Keď sa o nejakom produkte – či už je to rolls-Royce, alebo stradivárky – vyhlási, že je najlepší na svete, začne tento chýr žiť vlastným životom a stane sa mýtom. Zjednodušenia sú v zložitom svete často vítané. Prirodzene, niet pochybností o tom, že Blue Mountain je jednou z najlepších káv na svete.“ Prvé kávovníky dorazili na Jamajku v roku 1725 z Martiniku. Blue Mountain sa pestuje v najvyšších polohách na svete, pričom zloženie pôdy a priaznivé podnebie vytvárajú pre ňu ideálne podmienky. Kvalite prospieva aj to, že sa pestuje na malých rodinných hospodárstvach, kde sa rodiny tejto činnosti venujú už dve storočia.

Scéna z kaviarne v 18. storočí. 10 fotografií v galérii Scéna z kaviarne v 18. storočí. Zdroj: Profimedia.sk

V roku 1969 vstúpilo do osudu Blue Mountain Japonsko, keď po tri desaťročia trvajúcej kríze sa kvalita tohto druhu kávy až tak zhoršila, že odberatelia chceli odstúpiť od zmlúv. Japonci však poskytli pestovateľom pôžičky na skvalitnenie produkcie a zabezpečenie trhu. Ceny Blue Mountain zakrátko vyskočili na špičkovú úroveň a dnes má táto káva vo svete kultové postavenie. Japonci kupujú až 90 percent jamajskej úrody. Šálka kávy v Tokiu môže stáť aj vyše 50 amerických dolárov. Balíček tejto kávy si Japonci zvyknú dávať ako vzácny darček na Nový rok a Japonsko je asi jedinou krajinou na svete, ktorá oslavuje 1. október ako oficiálny Deň kávy.

Kráľ kávového trhu

Do Surinamu v Južnej Amerike dorazili ako prvé holandské sadenice kávovníka roku 1718. Pestovanie kávy sa však nestalo osudom tejto krajiny. O dva roky neskôr priviezol prvé sadenice do Brazílie z Francúzskej Guyany francúzsky trestanec Mourgnes, ktorý si za tento čin vyslúžil omilostenie a slobodný návrat do Francúzska. Brazília je dnes najväčším producentom na svete, pričom až 75 percent produkcie pochádza od drobných pestovateľov. Počet kávovníkov sa tu v súčasnosti odhaduje na 4 milióny. Brazília, ako kráľ kávového trhu, má bezkonkurenčný dosah na ceny kávy vo svete.

Do Kolumbie, ktorá je dnes na druhom mieste v produkcii kávy, priniesol prvé kávovníky roku 1808 kňaz z Malých Antíl. Nijaká iná káva sa neteší takej širokej priazni spotrebiteľov ako kolumbijská. Dovezené rastliny boli veľmi kvalitné, odrodovo čisté druhy arabiky, ktoré si svoju kvalitu zachovali do dnešných dní. Kolumbia svoj kávový priemysel budovala od začiatku veľmi poctivo. Dobrej chuti kolumbijskej kávy prajú aj klimatické a geografické podmienky. Hornatý terén má veľmi rozdielnu mikroklímu, čo umožňuje zber po celý rok. Aj v Kolumbii, podobne ako v Brazílii, veľkú časť produkcie zabezpečujú malé rodinné hospodárstva.

Plagát zo začiatku minulého storočia pozývajúci do kaviarne na espresso. 10 fotografií v galérii Plagát zo začiatku minulého storočia pozývajúci do kaviarne na espresso. Zdroj: Peter Ličák

Koncom 19. storočia položili Briti základy kenského kávového priemyslu, v britskej východnej Afrike sa rozšírili sadenice z ostrova Réunion. Kenskú kávu nepriamo spropagoval aj Hollywood v úžasnom filme Spomienky na Afriku s Meryl Streepovou. Kenská káva je vo svete vysoko cenená, ale najvýznamnejším producentom a vývozcom kávy je pravlasť arabiky – Etiópia. Etiópske kávy patria medzi najlepšie na svete a poskytujú obživu 12 miliónom Etiópčanov. Káva tak svojím putovaním uzatvára kruh – vyšla z čierneho kontinentu a tam sa aj vrátila...

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×