Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dokonalý pašerácky tunel: Baníci mali šialenú odvahu!

26.07.2012 (31/2012) Na slovenskej ekonomike sa už priživil nejeden tunelár. Tí, ktorí sa podkopali pod ukrajinskou hranicou, prekonali vynaliezavosťou všetkých predchodcov.
Dokonalý pašerácky tunel: Baníci mali šialenú odvahu!
9 fotografií v galérii
Podľa banského inžiniera výstuž tunela nie je kvalitná a tunel zrejme neplánovali...
Autor fotografie: Život

Majstrov z tunelárskych veľmocí pod Alpami tromfol medzinárodný gang, ktorý si dal postaviť takmer sedemsto metrov dlhý pašerácky tunel rafinovane prekonávajúci prísne stráženú schengenskú hranicu. Podľa odborníkov, ktorí po celý život na Spiši, Gemeri aj po svete sprístupňovali budovaním banských šácht a štôlní nerastné bohatstvá, by sa za toto dielo nemuseli hanbiť ani tunelári, ktorí majú na svojom konte výstavbu cestných či železničných tunelov prevŕtavajúcich alpské velikány.

Bobrík mlčania

Na našej strane tunel s priemerom jedného metra ústi do areálu zaprataného unimobunkami a stavebnými strojmi pri ceste spájajúcej obce Vyšné a Nižné Nemecké. Kto je majiteľom oploteného dvora, nikto netuší, podľa všetkého to nevedia ani starostovia týchto dvoch zemplínskych dedín. A možno aj vedia, ale na bubon s tým nejdú, lebo naťahovať sa za prsty s pašeráckym gangom určite nie je nič príjemné. A že ide o pašerácky gang, a nie o malých pašerákov, o tom svedčí nielen unikátne podzemné dielo, ale aj odhad ceny kontrabandu, ktorý popod hranicu asi za rok existencie tunela prepašovali z Užhorodu na našu stranu.

Komando Daňovej kobry pri zásahu v areáli, kde sa končí pašerácky tunel, zadržalo 13 100 kartónov cigariet. Len v tomto jedinom prípade únik na daniach predstavuje 350-tisíc eur. Minister financií Peter Kažimír odhaduje, že chudobná štátna kasa prišla pri pašovaní cigariet schengenským tunelom asi o päťdesiat miliónov eur! Tak ako starostovia, aj obyvatelia Vyšného a Nižného Nemeckého držia bobríka mlčania. Nikto nič nevidel, nikto nič nevie, nikto sa nechce popáliť a ani sa im nemožno čudovať.

1344682:fullwidth:true:true:true

Takto vyzeral pašerácky tunel do Ukrajiny.

„Myslíte si, že medzi colníkmi či policajtmi hraničnej a cudzineckej polície nemohli mať svojich ľudí? Veď tu na slovensko-ukrajinskej hranici už nachytali pri pomoci pašerákom nejedného colníka či policajta,“ hodil nám medzi oči dosť logický argument pán Vasiľ z Vyšného Nemeckého, ktorého manželka kedysi upratovala našu colnicu. „Tá by vám vedela porozprávať, ale už nič nepovie, lebo je nebohá...“

Majstrovské dielo

Na ukrajinskej strane tunel ústi v rodinnom dome na Záporožskej ulici číslo 53 v Užhorode. Andrej Kušnir, pracovník užhorodskej súkromnej bezpečnostnej služby, nám opísal jeho polohu ako ideálnu na výstavbu tajného tunela. „Dom je nový, môže mať tak zo dva roky, stojí na konci ulice, ktorá sa končí v poli. Ak tam vozili betón, skruže, drevenú výstuž, nikomu to nemuselo biť do očí. Susedia si iste mysleli, že je to materiál na stavbu domu. Mimochodom, lepšie miesto na vyústenie tunela už pašeráci nájsť nemohli. Najbližší dom je o tri parcely ďalej, hranica monitorovaná kamerovým systémom je iba takých dvesto metrov od domu. Bližšie k hranici už v Užhorode žiadny dom nestojí, takže je to pre pašerákov ozaj ideálna poloha. Tak ako na vašej strane, aj tu susedia mlčia, nikto nič nevie, nikto nič nevidel. A keď videl, mlčí, lebo si nechce narobiť problémy.“

Sedemsto metrov dlhý tunel, cez ktorý na vozíkoch pašovali cigarety a veľmi pravdepodobne aj utečencov z nepokojných ázijských a afrických regiónov, považuje predseda Baníckeho spolku v Spišskej Novej Vsi inžinier Vladimír Klaučo za majstrovské technické dielo. „Z fotografií, ktoré ste mi ukázali, usudzujem, že tunel postavili profesionáli, ktorí s razením šácht a štôlní mali veľké skúsenosti. Ak polícia tvrdí, že je to dielo pašeráckeho gangu, asi má pravdu, lebo výstavba podzemnej pašeráckej cesty bola finančne veľmi náročná. Celý život som prežil v baniach, čosi o tom teda viem. Na tomto unikátnom diele sa podieľali mnohí skúsení odborníci, určite to nebola záležitosť dvoch kopáčov.

1349487:gallery:true:true:true

Na slovenskej strane ústil tunel za oploteným pozemkom, na ukrajinskej strane sa končil v novom rodinnom dome v Užhorode.

Ešte pred prvým výkopom sa museli poradiť so skúseným geológom, aby ich zavčasu varoval pred nástrahami, ktoré na nich môžu pri razení tunela číhať. Zrejme geológ im povedal, či bude potrebné používať trhaviny, povedal im aj to, či robotníkov môže ohroziť spodná voda alebo závaly. Veľkú úlohu zohral pri výstavbe tunela i faktor rýchlosti. Nemohli sa s tým dlho babrať, aby im šesť metrov vysoké nadložie nespadlo na hlavu. Ten, kto tunel vytyčoval, musel mať istotu aj v tom, že pri jeho kopaní nenarazia na plynovod, ropovod, vodovodné či kanalizačné pot rubie alebo na medzinárodné telefónne káble. Pamätám sa, aký bol z toho problém, keď za socializmu bagrista pri bani v Rudňanoch presekol diaľkový kábel červeného telefónu Praha – Moskva.

Na fotografiách som si pozorne pozrel aj výstuž tunela. Tá ma utvrdila v tom, že tunel stavali baníci. Ak okrem krompáčov či elektrických zbíjačiek používali aj trhaviny, tak iba plastické, lebo banské by bolo počuť i na povrchu. Pri používaní trhavín museli odsávať potrubím plyny, ináč by sa boli otrávili. Preto tvrdím, že pašerácky tunel je finančne náročné dielo,“ hodnotí stavbu banský inžinier, ktorý štyri desaťročia prežil v banskom priemysle. Okrem našich baní pomáhal sprístupniť aj veľké podzemné ložisko medi na Kube.

1349485:fullwidth:true:true:true

Len pri jedinom záťahu skonfiškovali 13 100 kartónov cigariet. Koľko ich však mohli prepašovať týmto tunelom?

Riziková stavba

K slovám svojho kolegu sa pridáva aj Jozef Košťál, banský inžinier, ktorý fáral nielen na Spiši a Gemeri, ale aj v nemeckých uhoľných baniach. Pašerácky tunel hodnotí v prvom rade ako vysoko rizikové pracovisko. „Podľa fotografií usudzujem, že tunel by dlho nevydržal, výstuž rozhodne nie je kvalitná, zrejme s jeho užívaním rátali iba na krátky čas. Keby sme v našich baniach boli budovali také nekvalitné štôlne, banský úrad by nám ich okamžite zatvoril.

Predpokladám, že tunel kopali v ílovitej zemine, ak im išla práca ako po masle, mohli vykopať za zmenu priestor na jednu skruž. Nepredpokladám, že používali hydraulické zbíjačky, tieby bolo hore počuť. Prikláňam sa k tomu, že je to výlučne ručná práca. Jeden poležiačky kopal, ďalší vyvážal zeminu po koľajničkách k východu. Tí chlapi, ktorí tunel stavali, museli byť veľmi dobre zaplatení. Za prácu i mlčanie. Zažil som v baniach kadejaké chvíle, preto tvrdím, že vojsť počas výstavby do tej diery bola šialená odvaha.“

1349491:fullwidth:true:true:true

Podľa predsedu baníckeho spolku Ing. Vladimíra Klauča je pašerácky tunel je dielom profesionálov.

Ako nám povedal Užhorodčan Andrej Kušnir, v meste ležiacom na ukrajinsko-slovenskej hranici je každý presvedčený, že tunel vykopali ukrajinskí baníci. „Iba v našich baniach kopali uhlie či soľ poležiačky v takýchto stiesnených priestoroch. Navyše, je tu veľká nezamestnanosť, takže za pár dolárov sú ľudia ochotní podstúpiť aj to najväčšie riziko. Mimochodom, každý, s kým som na túto tému hovoril, si myslí, že po vykopaní tunelu sa gang baníkov pre istotu zbavil. Veď viete ako...“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×