Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Náročný biznis: Med je liek, ale aj včely trpia hnačkami

11.06.2012 (24/2012) Grgulovci sa venujú včelárstvu už dlhé roky. Vyrábajú med, sviečky či medovinu. Práve vďaka nim som prvýkrát ochutnala žuvačku zo včelieho plástu.
Náročný biznis: Med je liek, ale aj včely trpia hnačkami
7 fotografií v galérii
„Včela vycíti, keď sa jej človek bojí,“ tvrdí Dušan Grgula.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Zdenka a Dušan Grgulovci žijú už takmer 10 rokov v Choči neďaleko Zlatých Moraviec spolu so bzučivými obyvateľmi 75 úľov. Trvalo dlho, kým našli vhodný pozemok, kde by ich umiestnili. „Zo začiatku sme mali všetky včely na rodičovskom. V strede dediny v záhrade sme mali sto rodín. Tam boli na to už všetci zvyknutí. Potom si občania zvolili novú starostku, ktorá vyhlásila, že tam včely nemôžu byť,“ vraví Dušan Grgula. Stalo sa viackrát, že ich z pozemku vyhnali. „Agrotermíny nikoho nezaujímali, museli sme skrátka odísť. Najväčší zážitok bol, keď sme utekali z Potône. Naložili sme úle na traktorovú vlečku, všetko prebiehalo dobre, kým sme neprišli do Uhrovca. Bola rosa, malý kopček, traktor prešiel, no vlečka sa začala šmýkať. Včely ožívali, kadejako sa to tam pootváralo... Raz nám aj padol úľ z vozíka. Povedali sme si, že už si musíme nájsť niečo nastálo.“

40 žihadiel

„Tatko bol včelár. Keď umrel, zostalo po ňom asi 20 včelích rodín. Ja som bol vtedy na vojne a po návrate som začal pomáhať strýkovi, ktorý bol včelmajstrom na Čiernej Vode,“ spomína pán Dušan. Včela vycíti, keď sa jej človek bojí. Tí, čo s nimi robia, nemajú strach, ale rešpekt. „Keď včela pichne, každého to bolí, kto vraví, že nie, klame. Naraz som dostal najviac okolo 40 žihadiel, ale človek znesie veľa. Synátor je však alergik, už ho trikrát kriesili. Prvýkrát, keď sme boli na bicykloch v lese, mal asi päť rokov. Prišiel za mnou, že – tatino, voľačo ma pichlo za uchom. Vytiahli sme žihadlo, ideme ďalej a po dvoch minútach kričí, že nevidí. Nevládal, úplne skolaboval. Len som čakal, kedy začne dýchať. Počul ma, ale hýbať sa nemohol. Do desiatich minút už bolo lepšie, mohol rozprávať, no hýbať sa začal až po polhodine. K doktorke sme nešli, keď som jej to vravel, skoro ma zabila.“ Keď ho neskôr štipla včela na dvore, už vedeli, koľká bije, a utekali k lekárke. „Tá nevedela, čo robiť, ešte sa s tým nestretla. Syna na ležadle úplne šponovalo. Sanitkou ho previezli do nemocnice a každú chvíľu ho kontrolovali. Tri dni si poležal.“

1306332:gallery:true:true:true

Pán Grgula skladá rámiky, ktoré sa vkladajú do úľov.

Točila kľukou

Zo včelárskej rodiny je aj Zdenka Grgulová, manželka pána Dušana. „Prvé, čo si pamätám, keď sme prišli z Moravy na Slovensko, že ma dedko zaviedol k včelám. Mala som asi štyri roky. Po ňom to prevzal môj ocino a ja ako najstaršie dieťa som musela pomáhať so všetkými chlapskými robotami. Včely sme mali v osade, kde nebola elektrika a kúrilo sa len v kuchyni. Spali sme pod obrovskými perinami na posteliach vypchatých slamou. Včely sme mali v starom autobuse. Vždy som sedávala na korbe a pozerala na otca, keď robil prehliadky. A keď sme vytáčali med, točila som kľukou.“ Dnes sa už používajú moderné medomety, do ktorých včelári naukladajú plásty, mašina sa roztočí a vďaka odstredivej sile steká do nádoby medík. Po vytočení odnesú medomet včelám, ktoré ho doslova vylížu dosucha. Samozrejme, na záver sa stroj ešte dezinfi kuje. POZN.: Keď sa včielky živia len medom, hovoríme o bio včelárstve. Prikrmujú sa však aj cukrovým sirupom. Ak je kvalitný, nezaťažuje včelí tráviaci systém, čím sa predchádza mnohým chorobám, napríklad hnačkám.

1306330:gallery:true:true:true

Zdenka Grgulová vidličkou otvára bunky prekryté voskom, plásty potom vkladá do medometu. V pozadí sú kýble plné medu.

„Manželov strýko bol azda najväčší včelmajster na Slovensku. A keď môjmu mužovi povedal, že žiak predstihol učiteľa, kúpili sme si prvých päť rodín. Sedem rokov nato prišiel z roboty a povedal mi, že dáva výpoveď a ide komerčne včeláriť. To som myslela, že ma porazí,“ spomína pani Zdenka.

Ukradli im včely

Zamestnania pedagogičky sa vzdala až neskôr. „Máj bol kritický – koniec školského roka a ešte sa aj med vytáčal. Včelám sa prispôsobovalo všetko. Manžel robil okolo nich a popri tom vozil deti na krúžky. V Bratislave som bola s deťmi sama a v noci, keď sme prevážali včely, nemali sme ich kam dať. Mali sme Škodovku 120, tak jeden spal počas jazdy hore pod sklom, druhý na sedačke a za nami obrovský vozík so včelami,“ spomína Zdenka. Grgulovci prevážajú včely dodnes. Keď opelia všetko, čo majú v okolí k dispozícii, hovorí sa o ukončení znášky. „Včelám zavrieme letáče, naložíme ich na vozík a odvezieme na ďalšiu znášku. Ony vedia, čo majú robiť a kam sa vrátiť,“ vysvetľuje pani Grgulová.

1306331:fullwidth:true:true:true

Pani Zzdena sa včelárstvu priúčala už od štyroch rokov.

Boli vraj i roky, keď ani na chleba nemali. Počasie zohráva vo včelárskom biznise veľkú rolu. „Stalo sa, že repka nebola, agát zamrzol, slnečnica bola slabá... Prežili sme ťažké chvíle, dokonca nám ukradli včely. Trvá dva aj tri roky, kým sa dostanete do pôvodného stavu. Sú aj včelári hobbisti, ktorí predávajú lacný med a včelám nevrátia to, čo majú. Manžel robil zdravotníka a to bolo hrozné, keď videl tie rámiky – čierne bunky už nebolo pomaly ani vidieť. Tak ako chcú mať znášku a zdravé včely? Potom sa začalo liečiť bezhlavo všetkým možným, vznikli rezistencie na liečivá... Je to taký začarovaný kruh,“ vraví Zdenka.

Propolis a teplá vaňa

Pani Grgulová raz dostala od muža knižku o výrobe sviečok zo včelieho vosku. Rozhodla sa, že vosk nebudú odovzdávať do výkupu, ale začne vyrábať sviečky. Počas prestávok v škole ich predávala kolegyniam alebo na školských burzách. Spolu s deťmi si šetrili do triedneho fondu. „Raz ma oslovilo veľvyslanectvo, vyrábala som vianočné balíčky so sviečkami pre manželky veľvyslancov. To bola moja prvá zákazka. Neskôr ma oslovil kamarát, ktorý predával medovníky, že nemá predavača na vianočné trhy. Hovorím, ja a predávať? Nech sa vraj aspoň prídem pozrieť. Šli sme tam s manželom, spočiatku som tam len stála a bolo mi to hlúpe, tak som začala zákazníkom podávať medovníčky. O chvíľu pozerám, že tí dvaja stoja opretí o stenu, rehocú sa a ja predávam,“ smeje sa. „Manžel cez deň odlieval vosk, večer, keď som prišla z práce, ma už čakal v poháriku propolis, teplá vaňa a šla som šúľať sviečky. Decká prišli zo školy a ešte teplé sviečky nosili v ruksakoch na trhy. To už sa nikdy nevráti, boli to najkrajšie časy. Ešte nič nebolo také komerčné ako teraz,“ spomína.

1306333:gallery:true:true:true

Filip Grgula obsluhuje zákazníkov bratislavského obchodíka.

Otvorili obchod

Vianočné trhy sa skončili a pani Zdenka odložila formy. Kamarát ju však volal na ďalší jarmok. „Tak som si zbalila sviečky, med a predávala som. V Pezinku, Modre, vo Vrbovom... O druhej v noci sme skončili stáčanie medu, naložili sme všetko do auta a ráno o štvrtej som už musela cestovať, aby som mala na jarmoku pripravený tovar. Celý deň človek predáva, večer sa zasa zbalí, ide domov... Je to náročné, ja som povedala, že sú to krvavé peniaze. Tí, čo vyrábajú aj sami predávajú, to majú veľmi ťažké. Až som jedného dňa v Trnave na jarmoku odpadla od vyčerpania. A tatino povedal – dosť! Vyber si, buď škola, alebo sviečky. Tak som dala výpoveď. Mali sme byt vedľa školy a pri každom zvonení mi tiekli slzičky. Veľmi ťažko som to znášala.“

1306334:gallery:true:true:true

Medové pivko je jednou zo špecialít, ktoré kúpite v obchode CERA MEL.

Manželia Grgulovci chodia každý rok do piešťanských kúpeľov a počas prechádzky stretli kamarátku, ktorá im hovorila o voľných priestoroch pri Sklenom moste na prenájom. Keďže syn Grgulovcov Filip vtedy plánoval dať výpoveď a o kamennom obchode sa v rodine povrávalo už dlho, šli do toho. Filip pôvodne študoval verejné zdravotníctvo, no po roku odišiel do Anglicka študovať marketing. Medzičasom žil vo Francúzsku a v Kanade. „Obchod v Piešťanoch je otvorený asi rok. Chodia tam nakupovať i Arabi, tí stále len zjednávajú. U nich je med veľmi drahý, preto si ho u nás často kupujú, berú aj po desať až pätnásť kíl. Kamarát z Libanonu mi vravel, že u nich stojí pohár asi 100 dolárov,“ vraví Filip. Do Piešťan sa mu však denne dochádzať nechcelo a túžil po obchodíku v Bratislave. Otvoril ho len nedávno na Bielej ulici a spolu so sestrou Sašou sa v ňom striedajú. CERA MEL sa hrdí zaradením do projektu Slow Food, čo je pravý opak fast foodov. Projekt podporuje produkciu potravín ekologickým a férovým spôsobom v zmysle filozofie – vedz, čo ješ.

Zázračná manuka

V obchodíku si môžete pochutnať na nealkoholickej „medonáde“, medovinovej sangrii či medovine. Ja som si kúpila propolisové cukríky a ochutnala sladučký gaštanový aj výrazne voňavý tymianový medík. Propolis je vraj všeliek. Pomôže vám pri bolesti hrdla, kašli aj na upokojenie nervov, podobne ako peľ zmiešaný s medom. V medovom obchode CERA MEL si môžete kúpiť aj antibakteriálny manukový med z Nového Zélandu. Je to vraj najzdravší med na svete. Pomáha pri liečbe psoriázy alebo pri žalúdočných problémoch. Ako jediný med na svete je vyhlásený za liek. Zdenka tvrdí, že práve tento prírodný zázrak ju postavil na nohy, keď mala veľké zdravotné problémy. „Mám citlivý žalúdok a tento rok som ešte nemusela brať lieky. Pohár manuky stojí do 30 eur, ale pomáha. Keď si zoberiete, koľko vás stoja syntetické lieky...“

1306335:gallery:true:true:true

Pult je vyskladaný zo starých včelích úľov. Predáva aj Filipova sestra Saša.

U Grgulovcov sme ochutnali aj perníky a medovníčky. Mne sa nikdy nepodarilo urobiť ich také mäkké a chutné, pani Zdenka mi však poradila, ako na to – cesto si pripravte aj tri týždne dopredu a odložte ho do chladničky. Múku použite obyčajnú, označenie špeciál je vám v tomto prípade len na škodu, a nezabudnite ju preosiať. Namiesto lacnejšieho margarínu dajte do cesta kvalitné maslo. Hotové medovníčky zavrite do škatule a odložte do chladu, pokojne aj do chladničky, na ďalších pár týždňov. Samozrejme, na prípravu cesta použite kvalitný medík.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×