Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Poľovník, ktorý zastrelil Lilicu z filmu: Pes v lese je škodná!

23.01.2012 (4/2012) Miloš Murina (34) z Osádky sa stal asi najmedializovanejším poľovníkom, keď zastrelil známeho psa, ktorý hral aj v dokumente o návrate rysov do prírody.
Poľovník, ktorý zastrelil Lilicu z filmu: Pes v lese je škodná!
6 fotografií v galérii
Milošovi Murinovi je ľúto, čo sa stalo, ale hovorí, že postupoval podľa zákona. Podľa...
Autor fotografie: Ivan Pastor

Poľovník pôsobil pri rozhovore veľmi príjemne, debata bola otvorená. Lenže keď sme rozhovor prepísali a poslali ho na autorizáciu, poslal ho naspäť opravený s tým, že vyhodil otázku aj odpoveď týkajúcu sa toho, že niektorí poľovníci si lebku zastreleného zvieraťa zavesia na stenu, aby ju mali na očiach. Prekvapilo nás, že túto otázku vynechal, lebo sa nám zdala ako jedna z kľúčových. Vešanie trofejí na stenu je totiž pre ľudí, ktorí nepoľujú, málo pochopiteľné. Lebo keď zjedia napríklad bravčové alebo hovädzie, tak si lebku z prasaťa ani z kravy na stenu nezavesia...

Na jeseň ste zastrelili suku Lilicu a stali ste sa asi najznámejším poľovníkom na Slovensku. Prečo ste to urobili?

Známym som sa stal pre masívnu a účelovú mediálnu kampaň. Bol som na poľovačke a z lesa mi vybehol stopujúci pes. Jedným výstrelom som ho usmrtil. Napĺňal som ustanovenia poľovného zákona. V našej obci je tento rok veľký problém so psami, v lete museli privolať aj policajtov, lebo túlajúce sa psy ohrozovali obyvateľov. Aj poľovný hospodár nám povedal, aby sme tlmili škodnú zver.

Vy ste však museli počuť krik predtým, ako ste strelili do psa. Pred tým predsa vyšla rana a odspodu začali kričať, aby ste nestrieľali.

To nie je pravda, hádam by som nestrieľal, keby niekto na mňa kričal. Nikto nekričal, pred výstrelom bolo v revíri úplné ticho. Našťastie sú ľudia, ktorí v revíri v inkriminovanom čase boli a vedia to potvrdiť. Pes nebol nijako označený, čo by naznačovalo, že to bol pes nejakého významu. Po zastrelení som išiel dolu, kde som sa stretol s jedným poľovníkom a majiteľom psa. Povedal, že hľadá psa, lebo ho má v hore pusteného spolu s rysom. Zaviedol som ho ku psovi, on ho chytil za zadné nohy, zvliekol z hory dolu k chate, a tak sme sa rozišli. Na druhý deň sa začala neskutočná medializácia.

1162820:gallery:true:true:true

Miesto činu. Miloš Murina (vľavo) tesne potom, ako zastrelil Lilicu.

Vy ste boli s majiteľom psa kamaráti?

Áno, vychádzali sme dobre. Keby som vedel, že je to jeho pes, nestrieľal by som. Lenže pravda ja taká, že majiteľ pustil psa úmyselne voľne v poľovnom revíri, vraj aj s rysom, ktorého som však nevidel. Nie je pravdivá verzia, že pes mu ušiel. Našťastie, mám aj na toto svedka a prípad je riešený v správnom konaní za porušovanie zákona o voľnom púšťaní psa. On na mňa podal trestné oznámenie, ale je to absurdné, lebo ak niekto porušil zákon, tak to bol on. Samozrejme, s cieľom očistiť svoje meno podávam na majiteľa psa trestné oznámenie za krivé obvinenie.

Po tomto prípade ste sa stali asi najznámejším poľovníkom. Ako ste to znášali?

Medializácia bola neskutočná, dovolím si tvrdiť, úplne neadekvátna tomu, čo sa stalo. Mal som smolu, že som narazil na ľudí, ktorí majú silnú mediálnu loby a vedia to patrične využiť aj zneužiť. Nič príjemné. Viem si priznať chybu, znášať následky toho, čo urobím, ale v tomto prípade som žiadnu chybu neurobil, a preto som mal pocit krivdy. Príbeh nebol médiami podaný objektívne.

Suka Lilica bola známa najmä prostredníctvom dokumentu, poznala ho časť sveta. Vy ste ju zastrelili, čo vyvolalo ohlas aj v zahraničí...

Mne je naozaj ľúto, čo sa stalo, psa je skutočne škoda. Ale stal som sa obeťou toho, že majiteľ ho pustil voľne v revíri. Ja som len postupoval podľa zákona. Keby som vedel, že to je tento konkrétny pes, určite nestrieľam, veď majiteľ je kamarát a Lilica mala preňho veľkú hodnotu. Ale ja nemôžem v lese vedieť, koho je to pes. Ak by sme postupovali tak, že radšej nebudem strieľať, aby som nezabil kamarátovho psa, tak nás tu tie psy zadusia. Stačí sa opýtať starostu, aké sú neustále sťažnosti ľudí na túlavé psy.

Ako ste znášali horúce diskusie na internete?

Diskusie na internete nečítam, ale na druhý deň mi začali volať kamaráti, čo sa deje na sociálnych sieťach. Objavovali sa tam informácie z môjho súkromia...

1162818:gallery:true:true:true

Zastrelená Lilica – suka, ktorá bola hlavnou postavou v dokumente.

Aké?

Napríklad kde som bol zamestnaný, kde bývam, s kým trávim voľný čas, zverejňované bolo moje telefónne číslo, čelil som vyhrážkam, a čo je najhoršie, táto kampaň sa neobišla ani bez vyhrážok a invektív voči mojej rodine. Psychicky dosť náročné. Aj v tomto smere podnikám príslušné právne kroky proti osobám, ktoré toto iniciovali. Našťastie, blízki, poľovnícke organizácie i ľudia od fachu stáli za mnou. Aj ľudia z dediny mi hovorili, že konečne sa musí urobiť poriadok so psami.

Boli aj informácie, že ste si psa pomýlili s vlkom.

To tvrdil majiteľ psa, ale zároveň hovoril, že pes predtým štekal. Dosť rozporuplné informácie, nemyslíte? Vedel som presne a s istotou, na čo strieľam.

Videli ste film o rysoch, v ktorom Lilica hrala?

Videl a páčil sa mi. Po odvysielaní som aj posielal majiteľovi esemesku, že mu k filmu gratulujem. Musím uznať, že to bolo kvalitne spracované.

Vy tvrdíte, že sa o zastrelení objavilo veľa klamstiev alebo poloprávd. Akých?

Okrem toho, že incident sa stal inak, ako ho protistrana opísala, majiteľ psa si dovolil celý súbor ďalších klamstiev. Napríklad, že existuje projekt na vypúšťanie rysov do voľnej prírody. Pri tomto projekte mu pes mal pomáhať. Overoval som si to a žiaden oficiálny projekt na vypúšťanie rysa v Chočských vrchoch neexistoval. Je to len jeho súkromná činnosť. Písal som aj na Štátnu ochranu prírody, kde je majiteľ psa zamestnaný, odpísali mi, že taký projekt robili pred dvoma rokmi a skončil sa, neplánujú v ňom pokračovať. Majiteľ účelovo a nepravdivo spája tento štátny projekt so svojím súkromným. Tiež tvrdil, že mal výnimku na vypúšťanie psa v celom Žilinskom kraji. To je absolútna lož, sám som ochranár, a kto pozná zákon, vie, že taká výnimka vydaná byť ani nemôže. Tiež tvrdil, že je majiteľom rozsiahlych pozemkov v okolí, respektíve, že je podielnikom v urbárskom spoločenstve – ani jedno, ani druhé nie je pravda. Svoje aktivity robil bez vedomia poľovného združenia, ktoré má v prenájme revír, aj bez vedomia vlastníkov pozemkov. Rovnako musí mať aj súhlas od Lesného obvodného úradu. Mám jasné písomné dôkazy, že ani jeden z týchto súhlasov nemal. A ak dovezie jedinca zo zahraničia, v tomto prípade rysa z česka, potrebuje špeciálne povolenie z ministerstva pôdohospodárstva z dôvodu ochrany genofondu. Podľa overených informácií nemal ani to.

Spochybňujete ten projekt?

Nechcem ho spochybňovať, cieľ je ušľachtilý, ale je pár nejasností. Ak majiteľ psa nemal na projekt potrebné povolenia, a pritom je profesionálny ochranca prírody, tak je to na uváženie. Alebo ich nemal úmyselne? Okrem toho pes, ktorého som zastrelil, nemal na sebe žiaden evidenčný znak. Podľa zákona musí mať evidenčné číslo. A ak to bol služobný pes, čo nebol, tak by v lese musel byť označený reflexnou vestou alebo iným znakom, ktorý ho charakterizuje ako špeciálne cvičeného psa. Takého poľovník nesmie zastreliť. Ostatné psy bez sprievodu majiteľa je podľa poľovníckeho zákona dvesto metrov od dediny účelné strieľať.

1162822:gallery:true:true:true

Miloš Murina nám poslal fotky zvierat, ktoré podľa poľovníkov zlikvidovali psy. Dá sa to však dokázať?

Teraz je veľká diskusia, či vôbec strieľať psy. Prečo ich chcete strieľať?

Podľa oficiálnych štatistík ročne zastrelia tisíce psov v poľovných revíroch. Vo veľkej miere nemajú majiteľa alebo sa o ne nik nestará, prípadne ich majitelia vypustia. Pes sa v prírode správa ako neprirodzený predátor. Keby sa netlmili, pribúdali by každý rok tisíce túlavých psov. Čím sa budú živiť? Zdivočia sa, stanú sa z nich dravce, často nebezpečné aj pre ľudí. Streľbou túlavých psov sa príroda chráni ako celok, nielen poľovné druhy zveri...

Ale divožijúce zvieratá v lesoch nikto nechráni ani pred vami. Aj vy poľovníci ich strieľate.

Poľovník sa riadi presne určenými pravidlami, my predsa nestrieľame zver bezhlavo, napríklad v čase hájenia, keď je srna gravidná, vyčerpaná! Práve vtedy pes na ňu útočí, lebo cíti, že má šancu ju dobehnúť. Pes vie narobiť veľké škody aj na chránených druhoch zveri a je rušivým prvkom v prírode. Behá, stopuje, správa sa neprirodzene.

Nie je to chyba psa, ale majiteľa. Keď zastrelíte psa, máte z toho nejaké výhody, napríklad body?

Nie. Ale kto zastrelí túlavého psa v lese, chráni prírodu. Možno si niekto myslí, že zastrelenie psa je pre poľovníka pôžitok. Veď ja si miniem strelivo, ktoré nie je lacné, a so psom mám potom starosti. Musím sa ísť prihlásiť do evidencie, a potom ho buď zakopem, alebo dám do kafilérie, čo ma stojí peniaze. Sú prípady, keď ľudia za nami prídu, že sa niekde túla pes, aby sme to riešili. Hovoria – robte s tým niečo, poľovníci.

Sú poľovné združenia, kde dostane poľovník za zastrelenie škodnej, čiže aj psa alebo mačky, body. Za sezónu musí nazbierať určitý počet bodov, čiže poľovníci sa niekedy možno aj naháňajú za tým, aby zastrelili psa.

V našom združení to tak nefunguje. Skutočnosť je práveže iná, napríklad starosta musel v lete volať policajtov, lebo boli sťažnosti občanov na túlavé psy. Predstavte si, že po ulici behá pes a vy sa bojíte ísť von. Pes za to nemôže, je v tom nevinne. A keď som potom v poľovnom revíri, nedokážem rozoznať, koho pes to je. Vidím, že je sám, nemá náhubok, vôdzku, nič.

Naozaj sú psy a mačky také strašne škodné v revíri, že ich treba strieľať?

Áno. Neviem si predstaviť, čo by sa v prírode dialo, keby sa zakázal odstrel túlavých psov a mačiek. To by bola pre prírodu katastrofa. Za rok-dva by sa ten zákaz musel zrušiť.

Ale neexistujú žiadne dôkazy, že pes v revíri urobil niečo zlé.

Prosím vás, tých dôkazov je neúrekom. Máme k dispozícii aj fotodokumentáciu psami strhnutých a poranených zvierat. Okrem toho pes je rušivý element, nie je prirodzená zložka prírody. Keď je tu napríklad chránené vtáčie územie a predmetom ochrany je hlucháň, tak pes na hlucháňa pôsobí rušivo, keď sa motá celú noc po hore.

Poľovník, keď vystrelí, asi tiež nepôsobí na hlucháňa príjemne. Takisto je preň rušivý element...

To by sme museli začať porovnávať psy a poľovníkov. Poľovník vie, že hlucháň je chránený, riadi sa pravidlami. Túlavý pes žiadne pravidlá nemá, správa sa nepredvídateľne. Nie je prirodzenou súčasťou ekosystému.

Chcete povedať, že poľovník je prirodzenou súčasťou ekosystému?

Ťažká otázka, lebo keď poviem, že áno, tak sa opýtate, prečo pes nie je, keď poľovník áno. Všeobecne povedané, človek je súčasťou ekosystému. A aj keď je na vrchole potravinového reťazca, niekedy sa stane až korisťou, napríklad medveďa. Ale znova je to o tých pravidlách, pes nevie, že srna je gravidná, že hlucháň je chránený. On sa riadi loveckými pudmi, loví, aj keď to na prežitie nepotrebuje.

Sú však aj poľovníci, ktorí zastrelili chránené zvieratá.

Žiaľ, ale to už sú pytliaci. Aj medzi poľovníkmi sú ľudia, ktorým tento štatút nepatrí. Nie je pre prírodu nič horšie než ľudia, čo sledujú svoj osobný profit a skrývajú sa za jej ochranu, a je jedno, či je to poľovník, alebo profesionálny ochranca.

Prečo vôbec poľovníci strieľajú na divožijúce zvieratá? Dnes už nepotrebujeme loviť zvieratá, aby sme prežili, potrava sa dá zohnať inak.

Keď si kúpite kilo hovädzieho mäsa v hypermarkete, nie je predsa umelo vyrobené. Zviera, z ktorého si mäso kúpite, muselo rásť a niekto ho musel zabiť.

Veď práve, dnes už nemusíme loviť, stačí zájsť do obchodu, netreba loviť to, čo žije v prírode.

Podľa vás má krava menšiu hodnotu na živote než jeleň? Krava môže byť zabitá a jeleň nie?

Jeleň je divožijúce zviera a v minulosti bolo nutné loviť divoké zvieratá, aby človek prežil. Dnes to nutné nie je.

Zachádzame už do podstaty, či je rozdiel medzi zabitím kravy doma, alebo divožijúceho zvera v prírode. Nedávno bola napríklad informácia v médiách, že Žilinu okupujú diviaky a mesto si s tým nevedelo dať rady...

... v poriadku, keď je niektorých zvierat veľa, stačilo by možno sto poľovníkov, ktorí by robili poriadky s premnoženými zvieratami. Ale čo komu urobí srnka? Neobťažuje Žilinčanov, napriek tomu ju zastrelia. Je to zábava?

Ale to je dosť naivná, v praxi nerealizovateľná predstava, aby sto poľovníkov obhospodarovalo celú republiku. Do určitej miery je poľovníctvo koníček. Ja na tom nevidím nič zlé. Ale poľovníctvo a zabíjanie zvierat nie je to isté. Poľovník zastrelí ročne priemerne možno jeden kus. Ale celý rok žije s prírodou, s poľovníctvom.

Ako s ňou žije?

Napríklad teraz je čas núdze, takže seno, ktoré sme narobili v lete, a krmivo, ktoré sme nakúpili za vlastné peniaze, teraz vynášame do kŕmidiel. Lebo inak by zver možno neprežila.

Prečo nenechať všetko na prírodu? Tým, že ich dokrmujete, prežijú aj slabšie jedince, ktoré by inak neprežili. Takto prežijú, aby ste ich potom mohli zastreliť. Je to tak?

Nie. Ale chápem vašu otázku, má v sebe logiku. Lenže si treba uvedomiť, že nežijeme v pôvodnej prírode, že krajina je silne urbanizovaná a človekom ovplyvnená. Nemôžeme sa tváriť, že sme mimo a nie sme súčasťou prírody. A potom by sme spochybnili vlastne aj ochranu ohrozených druhov, tiež to nechajme na prírodu a nerobme žiadne opatrenia napríklad na záchranu kamzíka.

Pre poľovníka je relax, keď ide zabiť zviera?

To odmietam. Súhlasím, že poľovníctvo je relax, ale poľovníctvo nie je o zabíjaní...

... aby sa človek bál ísť do lesa, lebo poľovníci práve relaxujú.

To už zachádzame do extrémov. Bolo by iracionálne povedať, že poľovníckou činnosťou sú ohrození ľudia.

Je poľovník v prírode nezastupiteľný?

Podľa mňa áno. Problém je, že pohľad na poľovníctvo sa zužuje na chovanie a strieľanie. Zabúda sa na spoločenskú a verejnoprospešnú funkciu poľovníctva.

Verejnoprospešnú funkciu?

Nik nevníma, že pri klasickom more ošípaných je jedným z najúčinnejších opatrení redukcia diviačej zveri. Kto to môže robiť? No poľovníci. Pri besnote je dôležité tlmenie stavov líšok, ktoré majú neskutočnú reprodukčnú schopnosť. Zasa je to na poľovníkoch. Predstavte si, že po okolí sa potuluje líška. Čo urobia občania? Automaticky volajú poľovníka – niečo s tým robte. Diviaky, jelenia zver tiež robia veľké škody.

Aké?

Ak si niekto zasadí zemiaky a diviaky ich vyryjú, tak ľudia idú za nami a žiadajú úhradu škôd, rovnako ako pri škodách na lesných porastoch. Poľovné združenie je zodpovedné za škody, ktoré zver urobí. Tento rok sa to stalo veľakrát a s ľuďmi sme sa museli dohodnúť na naturálnych náhradách. Úlohou poľovníctva je aj tlmiť pytliactvo. Brigádnicky tiež odrobíme zadarmo kopu hodín, sadíme stromčeky, čistíme lesné chodníky. Poľovníctvo je vysoko stratová vec.

To myslíte vážne? To vám majú ľudia uveriť?

Myslím to úplne vážne. Za revír musia poľovníci majiteľom pozemkov platiť. Tento rok som mal z poľovačky možno päť kíl mäsa. A do poľovníctva som dal najmenej 700 eur. Ale beriem to tak, že poľovníctvo je aj určitý status.

Zaujímavé, že to beriete ako status.

Samozrejme, veď je to skupina ľudí, ktorá má k prírode veľmi blízko. Poľovníctvo má široký záber a strieľanie je z poľovníctva len maličké percento činnosti. Nepopieram, že poľovníctvo je pre mňa aj určitá forma spoločenského vyžitia. Na tom nie je nič zlé.

Keď zastrelíte zviera, aký je to pocit? Je to uspokojenie?

Netuším, čo sa odohráva v iných ľuďoch, možno sú aj takí, čo majú potešenie zo strieľania. Sú tiež poľovníci pečienkari, ktorí to robia pre mäso. Pre mňa to uspokojenie rozhodne nie je.

Čo sa po zastrelení deje?

V prvom rade založím plombu, lebo akákoľvek manipulácia so zvieraťom bez plomby je pytliactvo. Privolám poľovného hospodára, ktorý urobí záznam, zver nafotí. Hospodár povie, že divinu dáme buď do výkupu, alebo ho rozdelíme medzi členov.

Čiže aj vy dostávate mäso, ak niekto iný zastrelí vo vašom revíri zviera?

Áno, kilo-dve. Keď je to menší kus, tak niekedy aj nič.

Ako dostanete povolenie na strieľanie?

Povolenky rotujú. Ja som mal napríklad minulý rok povolenku na srnca druhej vekovej triedy, tak tento rok nemám, má ju iná partia. Kľúč k vydávaniu povoleniek má vždy hospodár. Nie je to tak, že keď je sezóna, strieľate na všetko. Ak sa urobí neselektívny odstrel, čiže poľovník odstrelí napríklad srnca, ktorý ešte nebol v lovnom veku a mal ostať v chove, dostane pokutu alebo mu až zoberú poľovný lístok.

Niekedy mám pocit, že poľovníkov majú radi iba poľovníci. Ostatní sú buď rezervovaní, alebo poľovníkov nenávidia. Ako to cítite vy?

Je množstvo ľudí, ktorí s poľovníctvom nemajú nič spoločné, ale poľovníkov a ich úlohu oceňujú. Minule bol za mnou pán z dediny, že našiel pri dome uhynutú líšku, ale bojí sa s ňou manipulovať. Tak som ju odniesol, zakopal a pritom riskoval aj infekciu. Preňho je poľovník človek, ktorého potrebuje. Inak to vníma asi človek na dedine, inak v meste. Druhá vec je verejná mienka. Je aj veľká sila médií a i v mojom prípade zastrelenia psa som pocítil, že sa priklonia na stranu nepoľovníka. Veľmi ma mrzia súboje typu ochranár proti poľovníkovi. Sám som vyštudovaný aj profesijne zameraný ochranár a súčasne poľovník. Nevidím v tom žiaden rozpor, obaja majú predsa sledovať rovnaký cieľ, zachovanie vhodných podmienok a biodiverzity v našej prírode. Hádam si niekto nemyslí, že ja ako poľovník nemám záujem, aby tu žil napríklad rys. Veď ja sa neskutočne teším, keď nájdem v revíri pobytové znaky veľkej šelmy alebo hlucháňa. Ja chcem ísť do divočiny, nie niekde do farmy poľovnej zveri. Ale sú ľudia, ktorým vyhovuje konfrontácia poľovník verzus ochranár, lebo sa tým zviditeľňujú.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×