Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bude sa súdiť! Filmovú hviezdu Lilicu pripravil poľovník o život

25.11.2011 (48/2011) Hlúpy výstrel poľovníka na suku Lilicu pripravil divákov o dokumenty a deti o večerníčky. Mladého rysa pripravil o „matku“.
Bude sa súdiť! Filmovú hviezdu Lilicu pripravil poľovník o život
17 fotografií v galérii
Viky je ďalší z rysov, o ktorého sa stará celá rodina Majdovcov – vľavo je manželka...
Autor fotografie: Ivan Pastor

Ranger Miloš Majda (47) prišiel o pomocníka pri návrate rysov do prírody.

Oravská zima zaliezala pod nechty a vo svahu nad malou obcou Osádkou bolo úplné ticho. Cvakanie fotoaparátu kolegu Ivana Pastora, na ktorého chrbát sa pokúšal vyskočiť temperamentný šesťmesačný rys Viky, bolo počuť do diaľky. Ani sa nechce veriť, že pred pár týždňami v takom tichu nepočul poľovník po prvom výstrele krik ľudí, aby nestrieľal. Vystrelil aj druhýkrát. Zasiahol štvorročnú suku vlčiaka Lilicu, ktorú poznal celý svet z dokumentárneho fi lmu o návrate rysov do prírody. Rys Viky, ktorého sa snažia dostať do voľnej prírody, tak prišiel o „matku“, ktorá ho učila prežiť a vyhýbať sa nástrahám.

Ako dostať rysa do lesa

Strážca prírody Miloš Majda patrí k najznámejším rangerom. Oceňovaný je aj mimo Slovenska, pred dvoma rokmi dostal cenu za prínos pre prírodu od českého ministra životného prostredia.

1085076:fullwidth:true:true:true

Miloš Majda a polročný rys Viky – človek a príroda. Vedecký projekt, ktorý narušil poľovník.

Okrem práce v Malej Fatre už roky rieši vedecký projekt – metodiku pre celú Európu, podľa ktorej by sa mohli v budúcnosti vypúšťať rysy do prírody v krajinách, kde už vyhynuli. Popri projekte vznikol aj nádherný, skoro romantický dokument Tomáša Hulíka Návrat rysov, ktorý okrem českých a slovenských odvysielali aj televízie po celom svete. Kľúčovým pri projekte je práve pes, ktorý sprevádza rysy odmalička po okolí, učí ich loviť a správať sa. Nahrádza im matku, ktorá by s nimi „prešliapavala“ chotár.

1085077:fullwidth:true:true:true

Suka Lilica bola pre malého rysa naozaj ako matka.

„Na Slovensku sa odchytávali rysy od šesťdesiatych rokov a presúvali ich do miest, kde vyhynuli – do Slovinska, Švajčiarska, Českej republiky a podobne,“ hovorí Miloš Majda. „Najskôr ich odchytávali do železných pascí, ale tie im ničili nohy. Potom zoologické záhrady vymysleli inú formu odchytu do drevených dební. Táto metodika tiež nebola dobrá, lebo rysy zo Slovenského krasu, z Malej Fatry a Kysúc prevážali do miest, ktoré predtým nepoznali. To spôsobovalo veľkú úmrtnosť rysov a produktivita projektu bola nízka. My sme v roku 1999 dostali zo zoo mláďa rysa Mikyho a začali sme skúšať tretiu metodiku. Pri nej malý tím ľudí odmalička chová rysa na horskej chate. Je voľne pustený, ľudia ho vodia po teréne, aby spoznal okolie a postupne si privykol. Problém bol, že o rysovi sme v teréne nemali prehľad, lebo sme nemali psa, ktorý by ho pohľadal. A satelitný obojok rysovi nemôžeme dať, kým nemá aspoň 1,5 roka,“ spomína na začiatky projektov Miloš Majda.

Znova sa chystali aj filmári

V roku 2008 až 2009 Majdovci vychovávali v Ľubochnianskej doline dva rysy. Mura a Lízu. Práve o nich vznikol dokumentárny fi lm. Majdovci si k nim priviedli Lilicu, suku nemeckého ovčiaka, a začali ju cvičiť. „Rysy vtedy mali už pol roka a bolo to iné, ako keby bola s nimi odmalička. Ale napriek tomu mala pod kontrolou ich pohyb v teréne. Ak sa niektorý z rysov nevrátil, našla ho podľa stopy. Počas 1,5 roka sme v lesoch inštalovali fotopasce. Keď sa rysy defi nitívne osamostatnili, cez fotopasce sa nám ich neskôr podarilo nafotiť a mali sme dôkaz, že prežili,“ hovorí Miloš Majda.

1085078:gallery:true:true:true

Majdovci si postavili nad Osádkou chatu, pri ktorej vychovávajú rysa zo zoologickej záhrady.

Metodiku chcel ešte overiť tým, že Lilica bude s rysom už od maličkého „mačiatka“. Majda s manželkou Erikou a dospelou dcérou Dášou bývali v Dolnom Kubíne. Nad obcou Osádkou majú rozsiahle pozemky, kde si postavili chatu a tam dostali v júni tohto roka trojtýždňového rysa Vikyho. „Suka Lilica bola pre malého rysa naozaj ako matka. Chodili všade spolu, učila ho myškovať, čiže skákať pri lovení myší. Perfektne to fungovalo. Keď odbehol, Lilici stačilo povedať, aby ho pohľadala. Ona ho po stope našla a stiahla naspäť domov.“ Dokumentaristi sa znovu chystali na sfi lmovanie projektu a Lilica mala byť aj hlavnou postavou vo večerníčkoch.

1085079:gallery:true:true:true

Dve cice. Prvá ostane doma, druhá sa o pár mesiacov dožije návratu do lesov.

Lenže nadišiel 20. október. „Prišli za mnou pracovníci TANAP- u a požiadali ma o kontrolu oblasti. Majú totiž jedného medveďa so satelitným obojkom a podľa údajov z máp chodí aj k poľovníckemu posedu nad Osádkou, kde poľovníci vnadia kukuricou. Podvečer som išiel na okraj lesa skontrolovať fotopascu. Bol som hore asi 600 metrov od chaty. Vtedy padla prvá rana. Lilica odo mňa odskočila do porastu, ako sa zľakla. Napadlo mi, či poľovníci nezastrelili toho medveďa pri neďalekom posede.“

„Nestrieľajte!“ Strelil

Dolu pri chate bola Majdova manželka Erika a dcéra Dáša s ďalšími dvoma ľuďmi. Jedným z nich bol Francúz Jean Jacques Bianchi, ktorý chcel cez cestovné kancelárie posielať turistov na Oravu. Dáša sa od chaty rozbehla hore na miesto, odkiaľ počula streľbu. V lese začala kričať: „Nestrieľajte!“ Kričala aj na suku, aby bolo poľovníkovi jasné, že je tam ich Lilica, ktorá mala v národných parkoch Malá a Veľká Fatra výnimku a v rámci projektu mohla chodiť bez vôdzky až do piateho stupňa ochrany prírody. „Odrazu som počula druhý výstrel. Bola som odhadom 180 metrov od poľovníka. Bolo mi jasné, že poľovník asi strieľal na psa, ale bála som sa pohnúť ďalej, aby nezastrelil aj mňa, lebo som mala na sebe čierne pracovné veci,“ spomína Dáša Majdová. Keď sa pustila po cestičke, o chvíľku sa stretla s otcom, bol tam už aj poľovník, ktorého dobre poznali a ktorý často chodil aj cez ich pozemok. „Poľovník sa priznával, že zastrelil Lilicu, počuli to aj ostatní, keď k nemu prichádzali. Francúz poľovníkovi po anglicky poriadne vynadal. Poľovník sa ospravedlňoval, že si myslel, že strieľa na vlka.“

1085081:gallery:true:true:true

Toto je minulosť. Suka Lilica, ktorá pomáhala s výchovou rysa, ostane už len na archívnych snímkach.

Boli aj slzy

„Mali sme krásne rozbehnutý projekt, vyzeralo to, že už sa nám podarí dotiahnuť ho tak, že po pol druha roku dáme rysovi telemetrický obojok. Údaje o polohe rysa prostredníctvom satelitov by boli veľmi cenné pre ďalší manažment rysov na Slovensku aj v rámci Európy. Myslím si, že ten poľovník je korunovaný hlupák. Nepremyslenou streľbou všetko zničil. Postavil do zlého svetla aj poľovníkov, ktorí s ním nesúhlasia. Teraz neviem, dokedy bude rys bez psa u nás, či to dokážeme dotiahnuť do jeho osamostatnenia,“ hovorí Majda.

Na prvý pohľad je to tvrdý chlapík, ktorého len tak niečo nerozhádže a ani na chvíľu na ňom nevidieť rozpaky. Robí dvadsaťjeden rokov strážcu prírody, denne je v lese. Jeho manželka však hovorí, že keď sa po zabití suky začali ozývať novinári a natáčať šoty, tak si občas musel ísť pri chate umyť tvár do suda, lebo v očiach sa mu objavili slzy.

„Nechápem. Veď Lilica ešte pred druhým výstrelom štekla, upozorňovala na nebezpečenstvo, naznačovala, že je tam cudzí človek. Takto dopredu vystríhala aj pred stretnutiami so zaľahnutými medveďmi. Poľovník musel vedieť, že to bola ona, dobre ju poznal. Vedel, že máme projekt s rysom. Lilica má povolenie chodiť nepripútaná v rámci projektu Návrat rysov na území Žilinského kraja až do roku 2015. Navyše som v tých lesoch podielnikom. Keď mi povedal, že zastrelil psa, v prvých sekundách som tomu ani neveril. Boli to emócie, radšej nechcem ani rozoberať, čo mu povedali dcéra, manželka a ten Francúz, ktorý bol u nás,“ vracia sa Miloš Majda spomienkami k udalosti spred mesiaca.

1085082:gallery:true:true:true

Rys Viky je dnes sám. Miloš Majda netuší, či sa mu bez zastrelenej suky podarí projekt dokončiť.

„Dobrúsiť takú metodiku stojí veľké peniaze a množstvo času. Minimálne jeden človek to musí robiť naplno, nemôže sa inde zamestnať, na sto percent sa venuje rysovi a psovi. Množstvo peňazí stojí technika a doteraz nakrútený materiál.“

Skúsia to znova

O poľovníkovi a Lilici už bolo popísaných plno riadkov, ani jeden článok však nevyriešil, či strelec postupoval správne, alebo nie. Zrejme to rozhodne až súd. Majdovi sa hneď po zastrelení ozývali stovky ľudí aj zo zahraničia, ponúkali pomoc, peniaze na zastavenie strieľania psov a mačiek. Zaplatia mu aj špičkových právnikov. V internetových fórach sa rozhorela až prehnane emotívna diskusia, v ktorej ľudia navrhujú zmýliť si v lese toho poľovníka s diviakom. Tak ako si on zmýlil Lilicu.

„Vycvičiť iného psa k rysom tak, aby im nahrádzal matku a naučil ich samostatnosti, nie je ‚sranda‘. Lilica už vedela také veci, že keď sme mali pustené sliepky, ona sa postavila medzi ne a rysa. Stála tam dovtedy, kým sa sliepky nepopratali do ohrady, niektoré chytala za krk a strkala ich dnu...“

Za mesiac od zabitia Lilice sa ju Majdovci trikrát pokúsili nahradiť inými psami, ale rys Viky s nimi nekomunikoval. „Neviem, ako to bude ďalej. Rysa budem dokrmovať, ale či sa bude vracať dovtedy, kým mu budem môcť dať satelitný obojok a potom ho sledovať, to už netuším. Keď rys odíde skôr, nebudeme mať o ňom prehľad, nezistíme, či prežil. Možno dočasne využijeme terestrickú telemetriu, na ktorú obojky máme. V každom prípade to chcem skúsiť ešte raz odznova a dotiahnuť metodiku, aby bola pripravená pre všetky krajiny,“ nevzdáva sa Miloš Majda.

Na poľovníctvo má vyhranený názor, no s poľovníkmi sa snažil vychádzať. „Za tie roky, čo som videl v teréne túlavé psy, vždy šlo o poľovnícke. Aj tento rok som za pomoci Lilice chytil dva kopovy a vrátil ich nakŕmené poľovníkom z Pucova. Na jedného kopova, ktorý dorážal do vysilenej jelenice, som upozornil majiteľa, poľovníka z Istebného. Nie som proti strieľaniu psov, ktoré sa túlajú a trhávajú zver. Ale je absurdné, ak zastrelia služobného psa, ktorý pracuje v rámci projektu. To ako keby zastrelili psa záchranárom, veď ten tiež nie je na vôdzke. Ja som si doteraz poľovníkov nevšímal, ale s tým je koniec. Nebudem proti nim bojovať, no som stráž prírody a poľovníctvo na Slovensku bude aj po takýchto prípadoch pod väčším drobnohľadom.“

Lovec

Keď sme debatovali pri chate a Miloš Majda podvečer zašiel dnu, jeho dcéra Dáša nepoprela aj obavy. „Otec je tvrdý, ale ja mám trochu strach. Hoci idem k sliepkam, stále sa obzerám, či v okolí niekto nie je, či sa na nás nepozerá.“ Po krátkom čase sme vošli do chaty aj my, ale kolega Ivan Pastor ešte ostal fotiť rysa, ktorý si trénoval lovecké inštinkty. „My sme mali vždy mačky, takže dobre poznám tie mačacie pohyby. Keď sa na chvíľu dostal za mňa, vyzeralo to, že mi chce vyliezť po chrbte hore. Ale potom zastal, asi si uvedomil, aký som veľký ja, aký on. Prišiel sa dať pohladiť, keďže ho pán uistil, že sme neškodní,“ hovoril Ivan, keď sa vrátil do chaty.

Keď sme z Osádky odchádzali, bola už tma. V aute sme schádzali dolu do dediny a hlavou nám prechádzali myšlienky o Majdovcoch. Tí sa možno budú aj trochu hnevať za to, čo napíšem teraz, ale fakt, že im poľovník zastrelil psa, znova upozornil celé Slovensko na to, že táto krajina má Miloša Majdu. Človeka, ktorý sa snaží nájsť taký spôsob výchovy rysov, aby sa vedeli vrátiť do hôr aj v tých kútoch sveta, kde už dávno vyhynuli.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×